Herečka Jane Fonda sa po mnohých rokoch verejne priznala, že trpela bulímiou. Táto porucha sa prejavuje záchvatmi prejedania, po ktorých nasleduje úmyselné vyvolávanie zvracania. Ľudia, ktorí týmto ochorením trpia, svoje správanie často skrývajú, aby si udržali telesnú váhu podľa spoločenských predstáv o štíhlosti.
Jane Fonda neskôr zistila, že začiatok jej problémov súvisel s rodinným tajomstvom. Jej matka Frances spáchala samovraždu počas pobytu v psychiatrickej liečebni. Otec Henry však túto skutočnosť pred deťmi utajil a povedal im, že ich matka zomrela na infarkt. Pohreb sa konal v súkromí a deti sa pravdu dozvedeli až oveľa neskôr.
V rodine sa však tragické udalosti opakovali. Aj Henryho prvá manželka po rozvode spáchala samovraždu a podobné tragédie sa objavili aj medzi blízkymi priateľmi rodiny. Janein brat Peter sa počas svadobnej cesty svojho otca pokúsil o samovraždu a neskôr jeho partnerka spáchala samovraždu. Tento opakujúci sa vzorec ukazuje, akú silu môžu mať nevyjadrené rodinné traumy a tajomstvá.
Otázkou zostáva, prečo Henry Fonda pravdu o smrti svojej manželky utajil. Možno chcel svoje deti ochrániť pred bolestivou realitou. V skutočnosti však utajovanie takýchto udalostí deti pred ich dôsledkami neochráni. Samovražda je pre rodinu mimoriadne traumatická skúsenosť, ktorá je často sprevádzaná pocitmi hanby, viny a mlčania.
Ak sa o takýchto udalostiach v rodine nehovorí, môžu sa vytvárať ďalšie „temné tajomstvá“. Tie potom pôsobia aj na ďalšie generácie. Neskôr sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi – napríklad nevysvetliteľnými strachmi, osamelosťou, posadnutosťou témou smrti alebo opakovaním podobných tragických udalostí v rodine.
Samovražda a poruchy príjmu potravy sú často spojené s témami, o ktorých sa v rodinách mlčí – so smrťou, hanbou, bolesťou a stratou zmyslu života. Keď sa tieto skúsenosti potláčajú a zostávajú skryté, môžu sa stať zdrojom hlbokého rodinného tajomstva, ktoré ovplyvňuje ďalšie generácie.
Práve tu môžu byť rodinné systemické konštelácie veľkou pomocou.
Konštelácie umožňujú bezpečným spôsobom nazrieť do dynamík rodinného systému a odhaliť skryté súvislosti medzi minulosťou a prítomnosťou. Pomáhajú zviditeľniť to, čo bolo dlho skryté alebo nevyslovené. Keď sa tieto príbehy dostanú na svetlo a sú prijaté s rešpektom a porozumením, môže sa uvoľniť napätie, ktoré rodinný systém niesol celé generácie.
Týmto procesom sa často mení aj život potomkov. To, čo bolo doteraz nevedome prenášané, môže byť pochopené, prijaté a postupne uzdravené. Potom už človek nemusí opakovať osud svojich predkov – môže začať žiť viac svoj vlastný život.
