Na hypnotický regres prišla žena, ktorá hľadala odpovede. Pochopenie toho, prečo sa v jej živote dejú veci, ktorým nerozumie, a ktoré jej prinášajú smútok.
Rozvedená, matka dvoch detí, aktuálne v harmonickom vzťahu s novým partnerom. A predsa, niečo ju ťaží – jej vzťah s deťmi sa mení. Vníma ich odstup, kritiku, nedorozumenia. Často sa cíti ako outsider vo vlastnej rodine.

V predregresnom rozhovore sa ukázalo, že aj jej detstvo bolo poznačené osamelosťou. Rodičia boli fyzicky prítomní, no emocionálne vzdialení – zaujatí vlastnými závislosťami. Často musela zastupovať ich úlohu. A to všetko sa kdesi v nej ukladalo.

Regresná cesta ju zaviedla späť do raného detstva – prvý obraz bol silný. Vnímala samu seba ako 9-mesačné bábätko pripútané k nemocničnej postieľke, osamelé a opustené. Slzy smútku a beznádeje zaplavili jej vedomie. Bolo to obdobie, keď bola hospitalizovaná kvôli vážnej alergii. Spolu sme uzdravovali jej vnútorné dieťa – dieťa, ktoré potrebovalo byť videné, objaté, utíšené. A ktoré napokon mohlo v bezpečí splynúť s jej dospelým ja.

Ďalšia spomienka ju zaviedla do momentu, keď ako trojročná čelila posmechu zo strany rodičov. Vtedy sa začal vpisovať pocit hanby. Preformulovali sme túto udalosť, aby sa jej podvedomie mohlo zbaviť zbytočnej bolesti.

No jej duša si žiadala ísť hlbšie.

Ocitala sa v tele mladého dievčaťa v kroji – chudobná, zraniteľná, znásilnená bohatým statkárom. V tejto traumatickej udalosti spoznala dušu svojho súčasného exmanžela. Výsledkom tohto násilia bol syn – a jeho duša je dnes jej staršou dcérou, s ktorou má napätý vzťah.

Celý ten život prežila v biede, v práci, v hanbe. Zomierala sama, vyčerpaná, s výčitkami, že svojmu synovi nemohla dať viac ..ani emočne, ani materiálne. Po smrti prešla do svetla, kde stretla svojho syna aj statkára. A tam – v priestore mimo času – došlo k pochopeniu. Duše si povedali, čo potrebovali. Vznikol súcit, zmierenie. A hlboké uvedomenie, že aj bolestné udalosti môžu byť súčasťou duševnej dohody.

Ešte však nebolo všetko odkryté. Objavila sa ďalšia spomienka – tentoraz ako muž, ktorý sa po mesiacoch práce  vracia domov. V železničnom tuneli takmer zahynul pod kolesami vlaku. A keď konečne dorazil k rodine, v náručí svojej manželky (duša jej súčasnej dcéry) videl dieťa, ktoré nemohlo byť  jeho. Zasiahol ho hlboký úder potupy. Hanba, zrada a hnev zaplavili jeho srdce.. Hoci sa o celú rodinu postaral, medzi ním a manželkou ostalo už len ticho a prázdnota. Duša túto scénu priniesla na svetlo, pretože práve v nej sa opäť ukázal ten starý, známy pocit: „Nie som dosť. Nie som hodný vernosti. Nie som hodný lásky.“

Až v priestore po smrti, v návrate do svetla, dokázal pochopiť širší obraz. Uvidel, že aj táto skúsenosť mala význam – nebola trestom, ale výzvou k rastu. Skúška, ktorá ho mohla otvoriť – alebo uzavrieť.

 

Záver: Keď sa duša rozpamätá

Celý proces odhalil opakujúci sa motív – potupa, odmietnutie, hlboká túžba byť milovaná a uznaná. V rôznych životoch prežívala podobné pocity: že nie je dosť dobrá, že si nezaslúži lásku, že sa má stále len obetovať.

Regres priniesol hlboký moment pravdy – pochopenie, že jej súčasný vzťah s dcérou nie je len výsledkom prítomných udalostí, ale aj odtlačkom starých bolestí. A že práve toto je život, v ktorom môže konečne prelomiť starý vzorec. Už nemusí čakať, že ju niekto zachráni. Môže to urobiť ona sama – tým, že sa začne pozerať na seba inak. S úctou. S láskou. S odvahou.

Z regresu si odniesla rozhodnutie. Rozhodnutie veriť. Veriť svojej duši, veriť duši svojej dcéry, veriť, že aj keď sa dnes nepočujú, raz sa stretnú tam, kde bude ich spoločným jazykom láska.
A dovtedy? Dovtedy sa začne učiť niečo, čo jej doteraz nikto neukázal – dovoliť si šťastie.

🕊️ „Duša prináša práve tie spomienky, v ktorých sa cítila najviac ponížená – nie preto, aby sa v nich utápala, ale aby ich konečne uzdravila.“

Prečo vyskúšať hypnotický regres?

Hypnotický regres nie je len návrat do minulosti. Je to cesta duše k sebe samej. K poznaniu, k uzdraveniu, k uvoľneniu emócií, ktoré v tichosti ovplyvňujú náš každodenný život. Vďaka regresu môže človek pochopiť korene svojich trápení – a najmä, zmeniť svoj postoj k sebe, k druhým, k životu.

Ak sa vo vás niečo pohlo, ak cítite volanie – možno práve teraz prišiel ten správny čas načrieť do múdrosti vlastnej duše.