Čo ak sa za potrebou alkoholu či inej závislosti skrýva oveľa starší príbeh?

Keď hovoríme o závislosti, často vidíme predovšetkým jej vonkajší prejav – alkohol, drogy, jedlo, hazard či inú činnosť, bez ktorej má človek postupne pocit, že nedokáže fungovať. Vidíme následky na zdraví, vzťahoch, práci a rodine. Oveľa menej však vidíme to, čo sa odohráva vo vnútri človeka. A možno práve tam sa nachádza jedna z dôležitých odpovedí na otázku, prečo je niekedy také ťažké závislosť opustiť.

Pri čítaní knihy Múdrosť duší od kolektívu autorov z Newton Institute ma zaujal príbeh muža, ktorého meno pre potreby tohto zamyslenia zmením. Nazvime ho Michal. Bol vzdelaný a schopný muž, napriek tomu však celý život pochyboval o sebe. Nedokázal naplno využiť svoje schopnosti, neveril si v pracovnom ani osobnom živote a vnútorne mal pocit, že nie je dosť dobrý. Postupne sa uňho rozvinula závislosť od alkoholu.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jeho hlavným problémom bol alkohol. Pri hlbšej práci sa však začala objavovať iná otázka: Čo ak alkohol nebol začiatkom jeho problému? Čo ak bol až spôsobom, ktorým sa snažil zvládnuť to, čo už dávno nosil v sebe?

Čo vlastne človek závislosťou tlmí?

Človek niekedy siaha po alkohole alebo inom úniku preto, aby aspoň na chvíľu necítil to, čo je preňho príliš bolestivé. Môže to byť pocit vlastnej nedostatočnosti, hanba, osamelosť, strach, vnútorné napätie, odmietnutie, smútok alebo presvedčenie, že nikdy nebude dosť dobrý. A práve tu sa pohľad na závislosť začína meniť.

Namiesto otázky „Prečo jednoducho neprestane?“ sa môžeme opýtať: „Čo sa stane, keď prestane? S čím zostane sám, keď mu vezmeme spôsob, ktorým svoje pocity tlmil?“ To samozrejme neznamená ospravedlňovať správanie závislého človeka ani následky, ktoré závislosť spôsobuje jeho blízkym. Znamená to iba skúsiť pochopiť, že odstrániť prejav ešte nemusí znamenať odstrániť jeho vnútornú príčinu.

Staré presvedčenie môže prežiť celé roky

V Michalovom príbehu sa ako veľmi silná téma ukázala nízka sebahodnota a nedostatok dôvery v seba samého. Túžil po úspechu, uznaní, láske a stabilnom vzťahu, ale zároveň akoby niekde hlboko neveril, že si ich skutočne zaslúži. A toto je niečo, s čím sa stretávame aj mimo závislostí. Človek môže vedome túžiť po jednej veci a zároveň mať hlboko v podvedomí presvedčenie, ktoré ho vedie presne opačným smerom.

Chcem byť milovaný, ale neverím, že som hodný lásky. Chcem uspieť, ale vnútorne očakávam zlyhanie. Chcem prestať piť, ale bez alkoholu sa znovu stretávam s človekom, ktorého som sa celé roky snažil necítiť – so sebou.

Ak sa takéto vnútorné nastavenie opakuje dostatočne dlho, môže sa z neho stať veľmi silný vzorec. A človek potom nebojuje iba so závislosťou. Bojuje zároveň so svojím vlastným obrazom o sebe.

A práve tu vidím priestor pre hypnotický regres

Hypnotický regres pri závislosti nevnímam ako náhradu odbornej liečby. Závislosť môže byť závažné ochorenie a pri alkohole či niektorých drogách môže byť dokonca náhle vysadenie bez lekárskeho dohľadu nebezpečné. Regres však môže byť doplnkovou cestou k pochopeniu toho, čo sa nachádza pod samotnou závislosťou.

Namiesto otázky „Ako dosiahnem, aby som už nepil?“ môžeme ísť hlbšie: „Čo vo mne potrebuje alkohol? Pred čím ma chráni? Čo pomocou neho nemusím cítiť? Kedy som prvýkrát získal pocit, že nie som dosť dobrý? Kde vzniklo moje presvedčenie, že nemám hodnotu?“ A odpoveď nemusí byť tam, kde ju človek vedome očakáva.

Niekedy nás regresná práca zavedie do detstva, k odmietnutiu, strate, ponižovaniu alebo k situácii, v ktorej sa človek cítil bezmocný. Inokedy sa objavia rodinné súvislosti či opakujúce sa vzorce. A niekedy klient prežíva obrazy a príbehy, ktoré vníma ako skúsenosť z minulého života. Nech už si ich človek vysvetľuje akokoľvek, dôležité môže byť to, čo mu umožnia pochopiť o jeho dnešnom prežívaní.

Prečo sa niektoré vzorce stále vracajú?

Na Michalovom príbehu ma zaujala ešte jedna myšlienka. Nestačilo, že pochopil svoj vzorec. Potreboval začať meniť spôsob, akým vnímal sám seba. A to je podľa mňa podstatné.

Človek môže prestať piť, ale ak v ňom zostane rovnaká bolesť, rovnaká nenávisť voči sebe, rovnaký pocit menejcennosti a rovnaké presvedčenie „nestojím za nič“, vnútorná potreba uniknúť môže zostať. Preto uzdravenie nie je iba o tom, čo človek prestane robiť. Je aj o tom, čo sa musí naučiť robiť inak – postupne budovať vlastnú hodnotu, dôveru v seba, schopnosť uniesť svoje emócie a vytvárať nové spôsoby, ako reagovať na bolesť.

Závislosť nezasahuje iba človeka, ktorý ňou trpí

Závislosť má ešte jednu bolestivú stránku. Nikdy sa netýka iba jedného človeka. Postupne vstupuje do partnerstva, rodičovstva, priateľstiev aj práce. Narúša dôveru, prináša sklamania, klamstvá, konflikty a často spôsobuje rany, ktoré zostávajú aj po období abstinencie.

Preto pochopenie príčin neznamená zbavenie človeka zodpovednosti. Pochopiť neznamená ospravedlniť. Človek môže pochopiť, prečo začal utekať, a zároveň prevziať zodpovednosť za to, čo jeho únik spôsobil. Možno práve spojenie týchto dvoch vecí vytvára priestor pre skutočnú zmenu.

Niekedy potrebujeme prestať bojovať iba s následkom

Pri hypnotickom regrese ma fascinuje práve možnosť položiť inú otázku. Nie iba „Ako odstránime problém?“, ale aj „Prečo tento problém vôbec vznikol?“ Prečo človek potrebuje otupiť svoje emócie? Prečo sa nevie oprieť sám o seba? Prečo sa mu pri každom neúspechu ozve rovnaký vnútorný hlas? A odkiaľ tento hlas pochádza?

Niekedy totiž celý život bojujeme s vetvami, ale nikdy sa nepozrieme ku koreňom. A možno práve tam môže mať regres svoje miesto – nie ako jediná liečba závislosti, ale ako jedna z ciest k hlbšiemu pochopeniu človeka, jeho bolesti a vzorcov, ktoré ho k úniku opakovane privádzajú.

Pretože za otázkou „Prečo piješ?“ sa možno niekedy skrýva oveľa dôležitejšia otázka: „Čo je také bolestivé cítiť, že pred tým potrebuješ utekať?“

A keď človek dokáže nájsť odpoveď, prijať ju a začať pracovať nielen so závislosťou, ale aj so sebou samým, môže sa začať meniť oveľa viac než iba jeden návyk.

Mgr. Magdaléna Rusnáková
Hypnoterapeutka a facilitátorka rodinných systemických konštelácií
0907 519 419
www.dharmah.sk