Keď sa povie spriaznená duša, väčšina z nás si predstaví človeka, pri ktorom sa cítime dobre. Rozumieme si, aj keď toho veľa nepovieme, a niekedy máme už pri prvom stretnutí pocit, akoby sme sa poznali celé roky. Mňa na tejto téme zaujíma aj druhá stránka. Prečo práve ľudia, na ktorých nám záleží, v nás dokážu prebudiť pocity, o ktorých sme si mysleli, že ich už máme dávno spracované?

Keď sa na život pozeráme z pohľadu reinkarnácie, môžeme si predstaviť, že príbeh duše siaha ďalej než jeden ľudský život. Do každého života si podľa tejto predstavy prinášame určité témy. K niektorým sa dostávame postupne, iné si všimneme až vtedy, keď nás niečie slová alebo správanie zasiahnu hlbšie, než sme čakali.

Čo sa v nás ozýva pri ľuďoch, na ktorých nám záleží

Spriaznenou dušou môže byť podľa tohto duchovného pohľadu partner, ale aj rodič, súrodenec či priateľ. S tým istým človekom môžeme zažívať veľkú blízkosť a zároveň sa pri ňom stretávať s vlastnou neistotou, žiarlivosťou alebo strachom z odmietnutia. Práve to, ako pri ňom reagujeme, nám niekedy pomôže všimnúť si niečo, čo sme predtým prehliadali.

V duchovnej literatúre sa používa slovo samskáry. Ja si ich predstavujem ako stopy, ktoré v nás zanechali predošlé skúsenosti. Udalosť sa skončila, no pocit, ktorý sme pri nej zažili, sa môže ozvať znova. Niekedy vieme, odkiaľ ho poznáme. Inokedy si všimneme len to, že sa nám vracia pri rôznych ľuďoch.

Predstavme si, že sa nám blízky človek celý deň neozve. Večer zistíme, že mal veľa práce, no ešte predtým sme si stihli pomyslieť, že mu na nás prestáva záležať. Ak podobnú obavu poznáme aj z iných vzťahov, môžeme sa spýtať, kedy sme sa už takto cítili. Podľa predstavy o reinkarnácii môžu niektoré z týchto stôp siahať aj do minulých životov.

Tu sa dostávame aj ku karme. Naše rozhodnutia majú dôsledky a naše skúsenosti v nás zanechávajú stopy. V knihe, ktorá ma k tejto téme priviedla, sa obidve myšlienky stretávajú pri čakrách. Podľa jej výkladu si v nich nesieme určité životné témy, ku ktorým sa môžeme opakovane vracať.

Ako s tým súvisia čakry?

Slovo čakra znamená v sanskrite koleso. Čakry sa zobrazujú aj ako kvety s rôznym počtom lístkov. Koreňová má v tomto zobrazení štyri lístky, korunná sa znázorňuje ako kvet s tisícom lístkov. Koleso pripomína pohyb a kvet nám pomáha predstaviť si, ako sa jednotlivé centrá postupne rozvíjajú.

Kniha opisuje čakry ako energetické centrá, ktoré prepájajú telo s aurou. Aura v tomto ponímaní označuje pole okolo tela. S predstavou životnej energie a jej prúdenia sa spájajú aj pojmy prána, čchi, nádí a meridiány. Pochádzajú z rôznych tradícií. Prána a čchi pomenúvajú životnú energiu, kým nádí a meridiány označujú dráhy, ktorými má podľa príslušných učení prúdiť.

Tento duchovný model pracuje so siedmimi hlavnými čakrami. Každá sa spája s určitou oblasťou tela a s tým, čo prežívame. Kniha k nim priraďuje aj nervové spletence, žľazy a telesné sústavy. Pre mňa je pri tejto téme zaujímavé najmä to, aké obyčajné otázky z nej vychádzajú. Cítim sa pri tomto človeku bezpečne? Dokážem povedať, čo potrebujem? Viem prijať starostlivosť tak prirodzene, ako ju dávam druhým?

Čo si podľa tejto predstavy prinášame do života

Podľa duchovného pohľadu opísaného v knihe sa duša pred narodením pripravuje na ďalší život spolu so svojimi sprievodcami a spriaznenými dušami. Uvažuje o tom, v akej rodine, kultúre alebo prostredí by mohla získať skúsenosti, ktorým chce lepšie porozumieť. Po skončení života sa podľa tejto predstavy obzerá za tým, čo prežila, a pripravuje sa na ďalšiu etapu.

S príchodom duše do tela kniha spája korunnú čakru, ktorá sa nachádza na temene hlavy. Mäkké miesto na hlave novorodenca používa ako obraz otvorenosti pri príchode na svet. Korunná čakra má podľa tohto výkladu aj neskôr vyjadrovať naše spojenie s duchovným pôvodom.

Koreňová čakra súvisí so životom tu na Zemi. S tým, že máme telo, potrebujeme sa cítiť bezpečne a hľadáme miesto, kde sa cítime doma. Ostatné centrá sa podľa knihy postupne rozvíjajú tak, ako dospievame a pribúdajú nám skúsenosti.

Ak si po narodení nepamätáme, s akým zámerom sme sem prišli, ako ho môžeme spoznať? Kniha ponúka myšlienku, že niektoré témy v sebe nesieme a postupne si ich všímame cez to, čo prežívame. Možno sa pri rôznych ľuďoch opakuje ten istý pocit. Alebo sa znovu ocitáme pred podobným rozhodnutím. Vtedy si môžeme položiť otázku, čo majú tieto situácie spoločné.

Sedem čakier v bežnom živote

V knihe sa čakry líšia farbou, témou aj obdobím, v ktorom sa rozvíjajú. Koreňová sa spája s červenou, korunná s farbou ametystu. Podľa tohto duchovného výkladu súvisia farby s rozdielnym tempom pohybu jednotlivých centier a ich aktivitu ovplyvňuje aj to, čo cítime a prežívame.

Páči sa mi prirovnanie k orchestru. Každý nástroj má svoj zvuk a svoju úlohu. Až keď ich počujeme spolu, vieme, ako znie celá skladba. Tretie oko v tomto obraze pripomína dirigenta, ktorý vníma celok. Podobne sa aj v jednom rozhovore môže naraz ozvať viacero tém. Chcem byť úprimná, záleží mi na blízkosti a zároveň sa bojím, ako druhý zareaguje.

  • Koreňová čakra sa spája s bezpečím a ukotvením. Kde sa cítim doma? O koho alebo o čo sa môžem oprieť, keď prechádzam zmenou?
  • Sakrálna čakra súvisí s pocitmi, radosťou, túžbou a blízkosťou. Viem si všimnúť, čo mi robí dobre, a povedať to aj druhému?
  • Čakra solar plexu otvára tému vlastnej sily a rozhodovania. Dokážem si stáť za svojím rozhodnutím? Viem nechať druhého, aby sa rozhodol sám za seba?
  • Srdcová čakra sa spája s láskou a starostlivosťou. Ako sa cítim, keď sa niekto stará o mňa? Dokážem jeho pomoc prijať?
  • Krčná čakra súvisí s tým, ako sa vyjadrujeme. Možno sa viem ozvať v práci alebo sa pohádať, keď treba. Dokážem však blízkemu človeku pokojne povedať, čo ma zranilo?
  • Čakra tretieho oka sa spája s intuíciou a schopnosťou vidieť súvislosti. Čo si všimnem, keď sa na situáciu pozriem s odstupom? Čo sa skutočne stalo a čo som si domyslela?
  • Korunná čakra pripomína duchovný rozmer života. Aký význam má pre mňa to, čím teraz prechádzam?

Pri niektorých ľuďoch sa možno nikdy nedozvieme, prečo sme sa stretli práve s nimi. Vieme si však všimnúť, čo sa pri nich v nás ozýva. Niekedy si uvedomíme, že už dlho potrebujeme niečo povedať. Inokedy zistíme, že nám chýba blízkosť alebo že si potrebujeme nastaviť hranicu. Práve vtedy sa pre mňa táto duchovná téma stretáva s bežným životom.

Keď si teda pri niekom položíme otázku, či je našou spriaznenou dušou, môžeme k nej pridať ešte jednu. Čo som pri tomto človeku pochopila o sebe, čo som si predtým nevšímala?

Článok vznikol na základe kapitoly o čakrách z knihy [Co jsou to spříznené duše] od [Sue Minns], str. 93–98.