Voľne spracované podľa príbehu z knihy Múdrosť duší (Wisdom of Souls) od kolektívu autorov The Newton Institute. Mená a niektoré okolnosti sú upravené.
Niektoré zážitky nás poznačia tak hlboko, že ich následky si nesieme celé desaťročia. Môžeme mať spokojný život, milujúcu rodinu, dobrú prácu, a predsa v nás zostáva bolesť, ktorú nedokážeme celkom pochopiť ani pustiť. Niekedy sa človek naučí s ňou žiť, ale to ešte neznamená, že sa s ňou vnútorne vyrovnal. Podobný príbeh prežila aj Anna, žena, ktorá sa po štyridsiatke začala venovať pomoci ľuďom. Sama si však od detstva niesla veľmi bolestivé spomienky, ktoré napriek rokom osobnej práce stále ovplyvňovali jej vnútorný svet.
Detstvo, na ktoré sa nedá zabudnúť
Anna mala jedenásť rokov, keď si jej mama našla nového partnera. Spočiatku pôsobil ako pozorný a starostlivý muž. Vedel byť milý, zaujímal sa o rodinu a jej mama verila, že konečne našla človeka, s ktorým bude šťastná. Po svadbe sa však všetko zmenilo. Muž začal byť agresívny, ponižoval Anninu mamu a postupne sa násilie stalo súčasťou ich každodenného života. Anna žila v neustálom strachu, pretože nikdy nevedela, čo sa stane, keď príde domov, akú bude mať náladu a či sa opäť nestrhne hádka. Domov, ktorý mal byť bezpečným miestom, sa pre ňu stal prostredím plným napätia a neistoty.
Keď mala dvanásť rokov, začal ju sexuálne napádať. Anna sa bránila, ako vedela, no útoky pokračovali. Pri jednom z posledných pokusov jej muž priložil k hlave zbraň a vyhrážal sa, že ak o niečom povie mame, zabije ju. Zo strachu mlčala. Bola ešte dieťa a nedokázala si predstaviť, ako by mohla takúto situáciu vyriešiť. Napokon sa mama o jeho správaní dozvedela, rozhodla sa dcéru ochrániť, odišla od manžela a začali spolu nový život. Anna sa postupne dostala do bezpečia, ale spomienky na prežité násilie v nej zostali hlboko uložené.
Keď minulosť stále bolí
Roky plynuli. Anna dospela, vydala sa a postupne si vybudovala pokojnejší život. Napriek tomu v nej zostával hnev, odpor a pocit nespravodlivosti. Nedokázala pochopiť, prečo musela ako dieťa prežiť niečo také kruté. Hľadala rôzne spôsoby, ako sa so svojou minulosťou vyrovnať. Pracovala na sebe, absolvovala terapeutické sedenia a snažila sa odpustiť. Rozumom vedela, že minulosť už nezmení, ale jej vnútro sa s tým stále nedokázalo zmieriť. Mala pocit, akoby časť jej života zostala uväznená v období, keď bola bezmocným dieťaťom.
Neskôr sa sama začala venovať terapeutickej práci. Stretávala ľudí, ktorí prežili násilie, ponižovanie či zneužívanie, a ich bolesti veľmi dobre rozumela. Vedela, aké ťažké je hovoriť o niečom, za čo človek nenesie vinu, a predsa sa za to môže hanbiť. Postupne si uvedomovala, že jej vlastná skúsenosť jej priniesla mimoriadnu citlivosť voči utrpeniu druhých. Stále však cítila, že v jej vlastnom príbehu zostalo niečo nedoriešené. Rozhodla sa preto absolvovať hlboké regresné sedenie zamerané na skúsenosť života medzi životmi.
Stretnutie v priestore duší
Počas regresie sa Anna ocitla v nádhernom priestore plnom svetla, pokoja a lásky. Vnímala hudbu a skupinu spriaznených duší, s ktorými cítila hlboké spojenie. Mala pocit, že sa nachádza medzi bytosťami, ktoré pozná od nepamäti. Neskôr sa presunula do krásnej záhrady s mohutnými stromami a množstvom miest, kde sa stretávali rôzne skupiny duší. Všetko pôsobilo pokojne, prívetivo a radostne. Duše sa navzájom vítali a Anna cítila, že medzi ne patrí. Prechádzala týmto nádherným priestorom, keď sa pred ňou zrazu objavila jedna bytosť. Keď sa na ňu pozrela, spoznala muža, ktorý jej v detstve tak veľmi ublížil.
Anna sa zľakla. Nedokázala pochopiť, prečo sa práve on nachádza na takom nádhernom mieste a prečo by sa mala stretnúť so svojím násilníkom tam, kde dovtedy cítila iba pokoj, lásku a prijatie. Lenže vzápätí sa stalo niečo, čo ju úplne prekvapilo. Obraz muža, ktorého poznala zo svojho detstva, sa akoby rozplynul. Anna zrazu nevnímala jeho ľudskú podobu, ale dušu, ktorú veľmi dobre poznala. Dušu, ku ktorej cítila nesmiernu blízkosť, lásku a dôveru. Spoznala v ňom dušu, ktorú mala veľmi rada.
V jej duchovnom prežívaní prišlo poznanie, že práve túto dušu kedysi sama požiadala, aby v jej pozemskom živote prijala veľmi ťažkú úlohu. Požiadala ju, aby sa stala človekom, ktorý jej spôsobí bolesť a utrpenie. Anna počas sedenia vnímala, že jej duša si chcela prejsť skúsenosťou násilia, bezmocnosti a hlbokého zranenia, aby raz dokázala lepšie porozumieť ľuďom, ktorí prežili niečo podobné. Podľa toho, čo v regresii prežívala, sa chcela naučiť nielen súcitu, ale aj skutočne hlbokému pochopeniu bolesti druhých. Verila, že práve tieto skúsenosti jej raz pomôžu na ceste terapeutky a liečiteľky. A tak v jej duchovnom príbehu duša, ktorú mala rada, súhlasila s tým, že v pozemskom živote prijme úlohu násilníka.
Anna vnímala toto poznanie ako vysvetlenie, prečo sa ich životné cesty stretli práve takým bolestivým spôsobom. Zrazu sa na svoj príbeh dokázala pozrieť úplne inými očami. Tam, kde dovtedy cítila predovšetkým hnev a nenávisť, začala vnímať aj hlboké duchovné spojenie. Počas sedenia prežívala presvedčenie, že na úrovni duší nešlo o nepriateľstvo, ale o vzájomnú dohodu, ktorej zmyslom malo byť učenie, pochopenie a duchovný rast. Toto vysvetlenie jej prinieslo úplne nový pohľad na skúsenosť, ktorú dovtedy vnímala iba cez utrpenie.
Odpustenie, ktoré prinieslo pokoj
Práve toto poznanie jej pomohlo začať uvoľňovať hnev, ktorý v sebe celé roky nosila. Uvedomila si, koľko energie ju stálo neustále sa v myšlienkach vracať k tomu, čo sa jej stalo, a koľkokrát sa snažila zabudnúť, odpustiť alebo jednoducho prestať cítiť bolesť. Tentoraz však mala pocit, že sa v nej niečo skutočne mení. Neznamenalo to, že by násilie, ktoré prežila, prestalo byť kruté, ani to, že by sa tým ospravedlnilo správanie človeka, ktorý jej ublížil. Anna však vo svojom duchovnom prežívaní našla vysvetlenie, ktoré jej umožnilo pozrieť sa na vlastnú minulosť inak.
Začala cítiť, že už nemusí zostať celý život pripútaná k svojmu hnevu. Že môže nechať minulosť za sebou bez toho, aby popierala, čo sa jej stalo. Jej vlastný príbeh sa nezmenil, ale postupne sa menil vzťah, ktorý k nemu mala. A možno práve toto bolo pre ňu najväčším darom celého sedenia – možnosť oslobodiť svoje vnútro od bolesti, ktorá ju sprevádzala od detstva, a dovoliť si prežívať svoj súčasný život s väčším pokojom.
Čo nám tento príbeh môže povedať?
Z duchovného pohľadu, s ktorým pracuje regresia života medzi životmi, môže mať duša svoje vlastné zámery a skúsenosti, ktorými chce prejsť. Niektoré z nich môžu byť veľmi náročné a ich význam človek počas pozemského života nemusí chápať. Príbeh Anny ponúka práve takýto pohľad. V jej regresnom prežívaní sa človek, ktorý jej spôsobil obrovské utrpenie, ukázal ako blízka duša, s ktorou mala byť spojená dávnou duchovnou dohodou. Toto poznanie jej pomohlo nájsť pokoj, ktorý predtým napriek dlhoročnej snahe nedokázala dosiahnuť.
Je však dôležité vnímať takéto vysvetlenie ako osobnú duchovnú skúsenosť, nie ako dokázanú pravdu. Nikto si nezaslúži násilie ani zneužívanie a zodpovednosť zaň vždy nesie ten, kto ho spáchal. Odpustenie zároveň nie je povinnosťou človeka, ktorému bolo ublížené. Pre Annu však malo jej prežívanie hlboký význam. Pomohlo jej nájsť vlastnú cestu k vnútornému pokoju a postupne sa prestať pozerať na seba iba cez bolesť, ktorú kedysi zažila.
Ako môže pomôcť hypnotický regres?
Hypnotický regres môže byť pre niektorých ľudí spôsobom, ako sa v bezpečnom prostredí pozrieť na svoje vnútorné prežívanie, opakujúce sa emócie, strachy či presvedčenia. Obrazy a príbehy, ktoré sa počas sedenia objavia, môžu človeku ponúknuť nový symbolický pohľad na vlastný život. Nie vždy je najdôležitejšie vedieť, či to, čo človek v regresii videl, bolo skutočnou spomienkou. Niekedy je podstatnejšie, čo v ňom daný zážitok otvoril, čo si uvedomil a ako s tým dokáže ďalej pracovať.
Pri závažnej traume, najmä po sexuálnom násilí, je dôležitá odborná starostlivosť zameraná na traumu. Hypnotický regres nenahrádza takúto liečbu a obrazy z hypnózy nemožno považovať za spoľahlivé dôkazy minulých udalostí. V rámci osobnej duchovnej práce však môže človek hľadať vlastné významy a nové spôsoby porozumenia svojim emóciám.
Niekedy totiž nedokážeme zmeniť to, čo sa nám v živote stalo. Môžeme však postupne meniť spôsob, akým s touto skúsenosťou žijeme, aby už nemusela určovať celý náš ďalší život.
Voľne spracované podľa príbehu z knihy Múdrosť duší (Wisdom of Souls), kolektív autorov The Newton Institute. Text nie je doslovným prekladom pôvodnej kazuistiky.
Mgr. Magdaléna Rusnáková
Hypnoterapeutka a facilitátorka rodinných systemických konštelácií
Nitra | 0907 519 419
www.dharmah.sk