Niekedy si myslíme, že máme svoj život pevne v rukách. Máme prácu, rodinu, domov, všetko funguje tak, ako má. A predsa môže byť niekde hlboko v nás niečo, pred čím celé roky utekáme.

Presne taký bol aj príbeh Tomáša, štyridsaťosemročného muža, ktorý navonok pôsobil veľmi sebavedomo. Viedol úspešnú stavebnú firmu, mal dobré finančné zázemie a ľudia ho poznali ako človeka, ktorý si vždy dokáže poradiť. Bol zvyknutý rozhodovať, organizovať a mať veci pod kontrolou. Len málokto však tušil, koľko neistoty a vnútorného napätia sa skrýva za jeho sebavedomým vystupovaním.

Už od mladosti mal problém skutočne sa uvoľniť. Neustále premýšľal nad tým, čo sa môže pokaziť, čo ešte treba zariadiť a či má všetko dostatočne zabezpečené. Keď mal približne dvadsať rokov, objavil spôsob, ako si od svojich myšlienok aspoň na chvíľu oddýchnuť. Začal pravidelne užívať marihuanu. Tvrdil, že mu pomáha vypnúť hlavu, lepšie spať a zvládať každodenný stres.

Roky plynuli a Tomáš bol presvedčený, že má všetko pod kontrolou. Veď chodil do práce, staral sa o firmu, zarábal peniaze a navonok fungoval úplne normálne. Svoje užívanie však pred mnohými ľuďmi tajil. Postupne si zvykol skrývať aj to, čo skutočne cítil. Keď bol nahnevaný, radšej sa uzavrel. Keď bol smutný, tváril sa, že sa nič nedeje. A keď ho niečo zranilo, presviedčal sám seba, že je nad vecou.

Keď sa začne rozpadať to, čo považujeme za istotu

Tomáš bol takmer dvadsať rokov ženatý s Luciou. Mali spolu dospievajúcu dcéru a ešte nedávno plánovali spoločnú budúcnosť. Lenže ich manželstvo už dlhší čas nefungovalo tak, ako si predstavovali.

Lucia mala pocit, že s manželom žije vedľa seba, nie spolu. Tomáš síce zabezpečoval rodinu, ale o svojich pocitoch takmer nikdy nehovoril. Keď sa pokúšala riešiť ich problémy, často sa stretla s mlčaním, podráždenosťou alebo s vetou, že všetko zbytočne dramatizuje. On bol zasa presvedčený, že robí pre rodinu maximum a nechápal, čo jej ešte chýba.

Jedného dňa mu Lucia oznámila, že chce odísť. Tomáš zostal úplne zaskočený. Najskôr prišiel hnev. Obviňoval ju, že si neváži všetko, čo pre nich vybudoval. Potom prišlo sklamanie, pocit zrady a obrovský strach zo samoty. Nedokázal pochopiť, ako ho môže opustiť človek, s ktorým prežil toľko rokov.

Najhoršie však bolo, že nevedel, čo so svojimi pocitmi robiť. Celý život bol zvyknutý problémy riešiť, nie ich prežívať. A zrazu stál pred situáciou, ktorú nedokázal ovládať.

Práve v tomto období sa rozhodol absolvovať hypnotický regres.

Príbeh, ktorý sa otvoril v minulosti

Počas regresie sa Tomášovi začal odvíjať zvláštny príbeh, ktorý vnímal ako jeden zo svojich minulých životov. Videl sa ako muž žijúci v malej prímorskej dedine pred niekoľkými storočiami. Bol kapitánom obchodnej lode, často odchádzal na dlhé plavby a doma nechával manželku s malým synom.

Svoju rodinu miloval, ale nedokázal jej to veľmi prejavovať. Bol presvedčený, že jeho úlohou je predovšetkým zabezpečiť im dobrý život. Na mori si vybudoval povesť tvrdého a rozhodného muža, ktorý nikdy nedáva najavo slabosť. Aj keď sa bál, navonok zostával pokojný. Aj keď ho niečo bolelo, nikto to na ňom nespoznal.

Počas jednej z plavieb sa jeho loď dostala do silnej búrky. Niekoľko členov posádky zahynulo a on sám sa len zázrakom zachránil. Keď sa po dlhých mesiacoch konečne vrátil domov, dozvedel sa, že jeho malý syn zomrel počas vážnej choroby. Manželka sa po tejto strate psychicky zrútila a odišla k svojej rodine.

Tomáš v regresnom prežívaní cítil obrovskú bolesť. Najviac ho trápilo, že pri synovi nebol, keď ho potreboval. Vyčítal si, že celý život naháňal peniaze a istotu, a pritom prišiel o to najdôležitejšie.

Namiesto toho, aby si dovolil smútiť, však urobil to, čo vedel najlepšie. Uzavrel sa. O svojom synovi odmietal hovoriť, manželku prestal vyhľadávať a všetku energiu venoval práci. Navonok pôsobil ešte tvrdšie než predtým, no vo svojom vnútri niesol bolesť, ktorú si nikdy nedovolil naplno precítiť.

A práve tu si Tomáš počas regresie uvedomil niečo veľmi dôležité. V oboch príbehoch sa snažil zvládať život tým, že potláčal svoje emócie. Kedysi sa chránil tvrdosťou a prácou, dnes si pomáhal látkou, ktorá mu na chvíľu prinášala pocit pokoja.

Stretnutie, ktoré mu prinieslo pochopenie

Keď sa príbeh minulého života skončil, Tomáš sa vo svojich predstavách ocitol v nádhernom svetelnom priestore. Vnímal prítomnosť bytostí, ktoré považoval za svojich duchovných sprievodcov. Cítil od nich nesmiernu lásku, pokoj a prijatie.

Mal pocit, akoby mu pripomínali, že život nie je iba o povinnostiach, výkone a zodpovednosti. Že človek nemusí byť stále silný a nemusí mať odpoveď na každú otázku. Že aj smútok, strach, sklamanie či plač patria k životu a nie sú prejavom slabosti.

V tomto hlbokom prežívaní si uvedomil, že sa celý život snažil vyhnúť bolesti. Lenže spolu s bolesťou postupne od seba odtláčal aj ostatné pocity. Nedokázal naplno prežívať blízkosť, radosť ani lásku. Akoby okolo svojho srdca postavil múr, ktorý ho mal chrániť pred zranením, no zároveň cez neho nedokázala preniknúť ani láska druhých.

Pochopil, že skutočná sila nespočíva v tom, že nič necítime. Skutočná sila je v tom, že si dovolíme cítiť a dokážeme s tým žiť.

Postupne sa v jeho vnútri objavovalo aj pochopenie pre manželku. Začal si uvedomovať, že Lucia možno celé roky netúžila po väčšom dome, drahšom aute ani po ďalších peniazoch. Túžila po mužovi, s ktorým sa môže rozprávať, ktorý ju vypočuje, objíme a dokáže jej povedať, čo cíti.

A rovnako si uvedomil, že aj on sám po takejto blízkosti túžil. Len sa jej zároveň veľmi bál.

Keď pochopíme, pred čím utekáme

Po regresii sa Tomáš začal na svoj život pozerať inými očami. Prvýkrát si pripustil, že marihuana pre neho nebola iba spôsobom relaxácie. Bola aj únikom pred vnútorným napätím a pocitmi, s ktorými si nevedel rady. Uvedomil si, že potrebuje hľadať zdravšie spôsoby zvládania emócií a že pri zmene dlhoročného návyku môže potrebovať aj odbornú pomoc.

Začal tiež premýšľať nad tým, ako sa správal k svojej manželke. Uvedomoval si, že ich problémy nevznikli zo dňa na deň a že za svoj spôsob komunikácie a správania nesie vlastnú zodpovednosť. Rozhodnutie Lucie odísť už nevnímal iba ako zradu, ale aj ako dôsledok dlhodobého odcudzenia, na ktorom mali obaja svoj podiel.

Neznamenalo to, že ho rozchod prestal bolieť. Bolesť zostala, ale začal jej lepšie rozumieť. Postupne si dovolil precítiť smútok, sklamanie aj neistotu bez toho, aby ich musel okamžite potláčať.

A možno práve toto bol jeho najväčší posun. Už nepotreboval pred každým nepríjemným pocitom utekať.

Čo nás tento príbeh učí?

Niekedy si počas života vytvoríme návyky, ktoré nám spočiatku pomáhajú. Niekto sa uzatvára do seba, iný potrebuje mať všetko pod kontrolou, ďalší sa zahrabe do práce a niekto hľadá úľavu v alkohole či iných návykových látkach.

Za takýmto správaním môže byť strach, smútok, pocit opustenia alebo staré zranenie, s ktorým sme sa nikdy celkom nevyrovnali. To, čo nám kedysi pomáhalo zvládnuť náročné obdobie, sa však časom môže zmeniť na prekážku, ktorá nám bráni žiť slobodnejšie.

Z duchovného pohľadu sa môžeme zamyslieť aj nad tým, či si niektoré životné skúsenosti nenesieme ako opakujúce sa témy našej duše. Možno sa v rôznych podobách vraciame k podobným situáciám, až kým nepochopíme, čo sa prostredníctvom nich potrebujeme naučiť.

V Tomášovom príbehu to bola schopnosť prijať vlastné emócie, prestať sa skrývať za masku silného muža a dovoliť si byť zraniteľný. Pochopil, že skutočná blízkosť nevzniká tam, kde je všetko dokonalé, ale tam, kde dokážeme byť sami sebou.

Ako nám môže pomôcť hypnotický regres?

Hypnotický regres môže človeku ponúknuť priestor, v ktorom sa môže hlbšie pozrieť na svoje emócie, správanie a presvedčenia. Niekedy sa počas neho objavujú obrazy, ktoré človek vníma ako minulé životy, inokedy symbolické príbehy či spomienky zo súčasného života. Nemusíme vedieť s istotou, odkiaľ tieto obrazy pochádzajú, aby sme sa zamysleli nad tým, čo pre nás znamenajú.

Dôležité môže byť pochopenie vlastných reakcií a uvedomenie si, že máme možnosť začať konať inak. Pri závislostiach však hypnotický regres nenahrádza odbornú liečbu, ktorá môže byť pre bezpečné a dlhodobé zotavenie nevyhnutná.

Možno sa nemusíme celý život chrániť pred tým, čo cítime. Možno sa potrebujeme naučiť svojim pocitom rozumieť, prijať ich a dovoliť si žiť s otvoreným srdcom.

Pretože človek, ktorý si dovolí cítiť, si postupne môže dovoliť aj skutočne žiť.

Ilustračný príbeh voľne inšpirovaný duchovnými témami regresnej literatúry.