Pokiaľ jeden z rodičov zomrel, a žijúci partner má nového partnera, tento nový partner aj tak nemôže zaujať miesto zosnulého rodiča dieťaťa. Miesto zosnulého rodiča dieťaťu nemôže nahradiť ani adoptívny rodič, ani dedko, ani babka ani strýko.. Tiež ho samozrejme nemôžu nahradiť ani pestúni. Pre zosnulého rodiča sa musí zachovať miesto v rodinnom systéme. Ak by bol zosnulý rodič vylúčený z rodinného systému, potom je veľmi dôležité poskytnúť mu miesto ako v rodinnom systéme, tak aj v srdci. Veľmi pomôže, ak sa doma vystaví jeho fotografia, prípadne je vhodné priviesť dieťa k hrobu zosnulého rodiča, a vysvetliť dieťaťu, že na dieťa dohliada a pomáha mu. Nie je vhodné tajiť dieťaťu smrť rodiča (ak rodič zomrel, keď bolo napríklad dieťa batolaťom). Ak by sa to tajilo, dieťa by bolo na nevedomej úrovni vnútorne spojené s rodičom, pokiaľ by ho napríklad adoptívny rodičia, alebo dospelí, ktorí žijú s dieťaťom t neprijali do svojho srdca, a do rodinného systému, aspoň do chvíle, kedy dieťa dospeje, a bude samé môcť prijať vylúčeného rodiča a tak s ním dokončiť rozlúčenie. Ďalšia vec, ktorá spôsobuje chaos v rodinnom systéme je, ak sa zmení priezvisko dieťaťa, na priezvisko adoptívneho rodiča. Znamená to vlastne popretie a vylúčenie zosnulého rodiča. Dieťa je navždy spojené s biologickým rodičom do konca svojho života – je pokračovaním svojich rodičov. Každý, kto adoptuje dieťa a zmení mu priezvisko, pripraví ho tým o vlastného otca. Dôsledky bývajú závažné. Osud dieťaťa sa nebude vyvíjať tak, ako by sa mal.
