Zdá sa úplne nepochopiteľné, že by správanie niekoho malo byť určované udalosťami, ktoré sa stali 50 alebo 100 rokov pred jeho narodením, alebo že by niekto mohol byť spojený s láskou a vernosťou s osobou, ktorú vôbec nepozná, alebo vôbec o jej existencii nevedel. A práve toto sú konštelácie schopné ukázať. Niekto nesie ťažký osud, ochorie, nedarí sa mu v láske alebo spácha sebevraždu z vernosti voči nejakému predkovi, ktorého ani nepozná. Robí negatívne veci, správa sa voči sebe samému deštruktívne, celé roky má napríklad úzkosti, panické stavy a sám ani nevie prečo. Niekedy sa v rodine stále znova a znova objavujú a prenášajú z pokolenia na pokolenie fyzické a psychické vzorce, ktoré boli a sú aktívne tak dlho, kým členovia rodiny určité udalosti neuvidia a neuznajú. Preto sa z týchto prepletencov nedokážeme vymaniť hádkou alebo odchodom z rodiny, ale naopak je potrebné vyčlenené osobu prijať naspäť do rodinného systému, je potrebné uznať jeho osud a uznať, že napriek všetkému patrí do systému. Pokiaľ v rodine „určité veci“ nesmeli byť, alebo boli vytesňované, prípadne sa o nich „nehovorilo“, tak budú zotrvávať, a v systéme nebude rovnováha a kľud. Až keď sú uznané, videné a brané vážne, môže sa rodinný systém dostať do kľudu a rovnováhy.
