V mnohých rodinách je dieťa veľmi skoro oddelené od matky, napríklad keď musí do nemocnice a matka ho nesie navštevovať. Často krát príde k oddeleniu hneď po pôrode, napríklad, keď sa dieťa narodí príliš skoro a musí do inkubátora. Toto oddelenie dieťa prežíva ako obrovskú bolesť. Dieťa sa potom zmení, pretože bolesť sa často krát premení na hnev alebo zúfalstvo. Keď je matka naspäť, dieťa ju často krát zo spomienky na bolesť odstrčí. ( Mnoho krát sa to deje na podvedomej úrovni.) Matka si potom myslí, že urobila niečo zle a tiež sa „stiahne“. Nastane akési prerušenie zbližovania, pri ktorom sa matka a dieťa už nikdy nepriblížia. Ľudia, ktorí zažili „ prerušené zbližovanie“ sa v neskoršom živote nedokážu priblížiť k ostatným ľuďom. Majú strach z blízkosti. Takáto situácia môže byť jednou z príčin, prečo si ľudia nedokážu nájsť partnera. Takýto človek sám ani nevi, prečo opakovane aj keď má vzťah, nedokáže si ho udržať. V rodinných konšteláciách sa nám odkrývajú aj takéto dynamiky. Aké to má riešenie? V konšteláciách sa „vrátime“ do situácie, kedy došlo k predčasnému prerušeniu pohybu k matke a dotiahneme to do konca. Prerušený pohyb v konšteláciách dotiahneme do pozitívneho konca. Pohľad na objímajúcu matku s dieťaťom býva veľmi silným zážitkom, pri ktorom klient, ktorý konšteláciu zadával nie len pochopí situáciu ale ju aj precíti.
