Spomienky z minulosti – či už tejto, alebo dávno zabudnutej – môžu v sebe niesť liečivú silu. Ľudia, ktorí podstúpia hypnoterapiu alebo regresnú techniku, sa často spontánne rozpamätajú na zážitky, ktoré si vedome nepamätali. A práve tieto spomienky dokážu liečiť. Telo i dušu.
Zaujímavé je, že úplná presnosť nie je podmienkou účinnosti. Spomienka nemusí byť stopercentne zhodná s historickou realitou, aby mohla byť transformačná. Dôležité je to, čo v sebe nesie – emocionálny náboj, význam, ktorý má pre daného človeka, a uvoľnenie, ktoré prináša.
Možno si v regrese spomeniete, ako ste ako dieťa vybehli na ulicu za loptou a takmer vás zrazilo auto. Vidíte čiernu škodovku, cítite paniku a strach vo svojej mame. Keď sa neskôr na to opýtate, mama si spomenie – áno, bola tam taká situácia. Lenže auto bolo tmavomodré a značky Lada. Ostatné detaily však sedia. Váš emocionálny záznam je pravdivý, aj keď farebný filter času mierne upravil odtiene.
A to je úplne v poriadku.
Naša myseľ nie je záznamové zariadenie, ktoré by bezchybne uchovávalo minulosť. Je to živý organizmus – pozorovateľ, ktorý interpretuje. V hypnóze sa nevraciame v čase ako v sci-fi filme. Len sa ponárame hlbšie do seba – do vrstiev vedomia, kde si duša ukladá svoje skúsenosti. A niekedy, práve tam, v tom tichom priestore, nájdeme odpoveď na to, prečo nás niečo ťaží, bolí, alebo obmedzuje.
Mnohokrát stačí jediné – uvedomiť si. Zvedomenie je ako lúč svetla, ktorý osvetlí tmavý kút, kde roky driemala zabudnutá bolesť. V tej chvíli sa môže začať liečenie. Pretože spomienka, akokoľvek dávna, je stále prítomná – kým jej nedáme miesto, slovo, porozumenie.
