Ak chce človek pochopiť rodinné konštelácie, musí sa najskôr zbaviť tradičných predstáv o terapiách. V terapiách si človek rieši svoje problémy postupnými krokmi. Rodinné konštelácie sú skôr jednorázovou záležitosťou. Dôjde k tomu akoby v okamžiku a tento okamžik je mimo čas. To , že sa to deje mimo čas, môžeme doložiť napríklad tým, že v jednej konštelácii môže stáť jedna žena, jej syn a tak isto aj jej pradedko, ktorý je už 50 rokov mŕtvy. Ale vo chvíli konštelácie je pradedko rovnako prítomný ako osoba, ktorá si konšteláciu stavia /klient/. To zn., že čas je tu zrušený. Vychádza sa z lienárneho času, v ktorom jedno vyplýva z druhého, a dostávame sa do inej roviny, v ktorej sa navracia veciam, ktoré sa kvôli určitým udalostiam dostali do neporiadku – ich správne miesto. Pred ukončením konštelácie sa udalosti dostávajú späť do prítomnosti. Klient následne ide domov a niekedy trvá dosť dlho, kým sa vnútorne dostane na správne miesto to, čo sa pri „stavaní“ rodinnej konštelácii prežilo ..trvá nejakú dobu, kým “ veci“ dosadnú . Napriek tomu je tento proces dávno „naštartovaný“ a pôsobí. A čo by sa malo ešte naviac urobiť? Je potrebné to nechať pôsobiť – a nerobit NIČ ! Je potrebné sa zbaviť predstavy, že je potrebné “ niečo “ urobiť“ , pretože ak ustúpite od myšlienky, že so svojou osobnosťou, alebo dušou môžete niečo urobiť, vznikne priestor v ktorom sa v duši môže niečo usporiadať. Stane sa to same od seba. .. JA ustúpi a urobí priestor niečomu , čo nevieme pomenovať, niečomu väčšiemu, s čím sme zviazaní. Potom dôjde k zmene – ku ktorej však nedôjde len preto, že ju vykonáme, ale pretože sa vystavíme skutočnosti, ktorá nás obklopuje. Vystavíme sa hlbšiemu procesu, ku ktorému pri rodinnej konštelácii prichádza.
/W.N,..M.R./