TROCHU Z TEÓRIE RODINNÝCH KONŠTELÁCII: …V živote sa mnoho krát stretávame s témou “ osobnej viny“.. stretávame sa s tým vždy tam, kde sa niekomu uškodí. Riešenie sa zakladá na uznaní vlastnej viny a prijatí toho, ako niečoho, čo napriek priznaniu navždy patrí ku mne a k môjmu životu. Vďaka priznaniu viny sa človek nikdy nestáva zrazu nevinným. Dosiahnuť toho sa dá napríklad, ak sa vzdáme akéhokoľvek zdôvodňovania svojho jednania. Teda nič také ako “ Urobil som to preto, lebo…“ alebo “ Preto, lebo som si myslel,….“ – žiadne zdôvodňovanie a žiadne ospravedlňovanie. Ak sa ospravedlňujeme, privádzame obeť naviac do nepríjemnej situácie. Čakáme totiž od nej, že z nás sníme, alebo že nám prepáči našu vinu, a keď to neurobí, zlou bude ONA ! Stačí iba skromne povedať “ Je mi to ľúto“. Avšak musí nám byť obeti naozaj ľúto, nesmieme ľutovať sami seba. Aj z tohto dôvodu sa v rodinných konšteláciách nepoužíva veta“ Prepáč mi prosím ..“, pretože napriek tomu, že sme obeti ublížili od nej chceme aby nám ešte prepáčila, a tým ju vlastne zaťažíme ešte viac, preto sa používa veta..“ Je mi to ľúto“….
