V rodinných konšteláciách sa nám mnoho krát stáva, že príde klient so žiadosťou zlepšiť partnerský vzťah. Keďže konštelácie nie sú psychoanalýza, ale systemický pohľad na situáciu rodiny, nie je potrebné sa pýtať klienta na konkrétne udalosti v partnerstve. Dôležité je, ak konštelárovi povie aspoň základný údaj, „čo“ chce zlepšiť v partnerskom vzťahu. Komunikáciu? Financie? Intimitu? Neveru? Chce prípadne „vidieť“, čo sa v partnerstve deje? Mnoho krát si muž vyberie za partnerku ženu, na „obraz“ svojej matky, a aj opačne mnoho krát si vyberie žena za partnera muža, na „obraz“ otca. Je to úplne prirodzené, pretože nám rodičia boli po celý život vzorom (alebo aspoň podstatnú časť života). Z takej situácie môže časom vzniknúť problém, ktorý ani nevieme pomenovať. V konšteláciách takú lásku nazývame „závislostná“ láska. Ak sa v konšteláciách ukáže, že partnerský vzťah je istým druhom závislostnej lásky, je dôležité tieto dynamiky odkryť, pochopiť a následne prežiť. Najskôr je nutné pripustiť, že sme si pravdepodobne našli partnera, od ktorého podvedome chceme niečo, čo sme v detstve postrádali. Tým je samozrejme každý partner veľmi preťažený. Žiadny partner alebo partnerka by nemal(a) slúžiť k naplneniu potrieb, ktoré sme postrádali. V konšteláciách sú isté „ zákony“, v ktorých sa hovorí, že partneri by si mali byt rovní. Tým, že jeden partner akoby nevedomky na duchovnej úrovni istým spôsobom nahrádza rodiča, sa stáva väčším. Človek si mnoho krát ani neuvedomí, ako veľmi tými očakávaniami partnera preťažuje. A preťažený partner začína mať pocit, že nemôže dýchať, síce miluje druhého partnera, ale niečo je iné, nevie to ani pomenovať, akoby potreboval viac slobody napriek tomu , že miluje……Partner, ktorý toto nevedomky od druhého vyžaduje, má zakotvený telesný pocit akéhosi „nenaplnenia“. Ak oslobodíme partnera od našich očakávaní, uľaví sa nie len jemu, ale aj nám. V konšteláciách je očividné, ako sa zmení pohľad partnerov na seba navzájom, ak pochopia, že podvedome „videli v tom druhom niekoho iného“ . Je veľmi zdravé, ak nastane takáto situácia v konšteláciách, že sa následne rieši aj „vnútorné dieťa“ toho partnera, ktorý niečo postrádal. Ak v konšteláciách zažijeme, precítime, prečo tu rodičia (alebo rodič) v našom detstve „nebol“ , môže sa uvoľniť niečo, čo sme si stiahli z detstva. Tým sa nám po prvý krát dostane možnosti vidieť partnera ako partnera, a nie ako projekciu rodiča. …