Každé dieťa prichádza na svet s prirodzenou potrebou byť bezpodmienečne milované. V prvých rokoch života je pre zdravý vývoj „ja“ nevyhnutné, aby malo pri sebe láskavého, prijímajúceho a vnímavého dospelého – niekoho, kto mu bude zrkadliť jeho pocity, emócie a jedinečnosť. Bez takejto „zrkadliacej“ postavy, bez zhovievavého a nekritizujúceho sprievodcu, si dieťa nedokáže vybudovať stabilný a pevný pocit vlastnej identity.

Všetci sme potrebovali cítiť, že na nás druhým záleží. Potrebovali sme byť vnímaní ako dôležití, milovaní, hodní pozornosti a prijatia – aj s našimi nedokonalosťami. A čo je azda najdôležitejšie: potrebovali sme sa naučiť, že láska je spoľahlivá, stála a dostupná. Tieto potreby označujeme ako zdravé narcistické potreby – a ak nie sú naplnené, vzniká porucha vo vnímaní seba samého.

Keď tieto kľúčové potreby v detstve neboli uspokojené, naše vnútorné dieťa bolo nútené potlačiť svoju pravú podstatu, aby prežilo. Takéto dieťa sa v dospelosti prejavuje ako narcisticky deprimovaný dospelý – človek, ktorého dospelosť je narušená hlbokou, často nevyslovenou túžbou po láske, uznaní a prijatí.

Takýto človek môže navonok pôsobiť sebaisto, očarujúco či dokonca charizmaticky, ale vnútri ho ženie nenásytná túžba po naplnení prázdnoty, ktorá vznikla v detstve. Bez ohľadu na to, koľko lásky či uznania dostáva, nikdy to nebude dosť. Jeho potreby totiž nepatria dospelému, ale zranenému dieťaťu v ňom. A tieto detské potreby nemôže naplniť nikto zvonka – k ich uzdraveniu vedie len cesta vnútorného precítenia straty a bolesti.

Ak však k tejto konfrontácii so skutočným smútkom a prázdnotou nedôjde, vnútorné dieťa v dospelom tele bude neustále hľadať náhradné spôsoby, ako túto prázdnotu vyplniť. Výsledkom sú rôzne prejavy narcistického správania, ktoré často ubližujú nielen samotnému človeku, ale aj jeho okoliu.

Medzi najčastejšie prejavy narcisticky deprimovaných dospelých patria:

  • Chronické sklamanie vo vzťahoch: Hoci túžia po hlbokom spojení, nedokážu byť spokojní, pretože očakávajú, že partner naplní všetky ich detské potreby.
  • Idealizácia a hľadanie dokonalého partnera: Neustále hľadajú niekoho, kto ich „zachráni“, pričom každé zlyhanie partnera vedie k frustrácii a hnevu.
  • Únik do závislostí: Prepadnutie látkam, práci, sexu, duchovnu či iným formám úniku je pokusom zakryť vnútorné prázdno.
  • Hnanie sa za materiálnym úspechom: Peniaze, status a majetok slúžia ako náhrada za vnútorný pocit vlastnej hodnoty.
  • Potrebujú publikum: Neustále hľadajú pochvalu, obdiv a potvrdenie zvonka – či už cez sociálne siete, kariéru, alebo výstredné správanie.
  • Zneužívanie vlastného dieťaťa: Niektorí projektujú svoje nenaplnené potreby na vlastné deti – očakávajú od nich lásku, pozornosť a naplnenie, ktoré im chýbalo v detstve.

Tieto prejavy nie sú dôkazom zloby či zlých úmyslov – sú to stopy po nevyliečenej bolesti, ktoré volajú po uzdravení. Liečba spočíva v tom, že sa dospelý človek prestane vyhýbať svojim zraneniam, prestane hľadať záchrancov vonku – a namiesto toho sa obráti dovnútra, k dieťaťu v sebe, ktoré stále čaká, že bude videné, vypočuté a prijaté tak, ako to malo byť už dávno.