Rozdiel, medzi psychoterapiou a rodinnými konšteláciami je taký, že psychoterapeuta navštevuje klient pravidelne, svoj problém musí pochopiť, následne možno začať konať, bojovať, alebo naopak prijať udalosti, atď. Pri rodinných konšteláciách naopak, klient nemusí robiť nič. Pochopí udalosti týkajúce sa jeho problému náhle. Správanie osôb v jeho živote sa stane pre neho zrozumiteľné, pretože pozoruje správanie v kontexte systému. Človek je vždy súčasťou nejakého systému (rodinného, pracovného, záujmového..) Každý systém má isté svoje pravidlá a hierarchiu, ktorých narušenie spôsobí problém. V rodinných konšteláciách klient „zadá“ svoj problém, pričom nie je absolútne potrebné o probléme rozprávať, a potom iba sleduje, čo sa v „jeho systéme“ deje, čo ktorá osoba prežíva a kde systém nefunguje tak, ako by mal. Rodinné konštelácie sú pre klienta obrovským zážitkom, kde udalosti pochopí v jeden moment – a nie len pochopí, ale sám aj precíti.
V rodinných konšteláciách sa nevyžaduje práca na sebe, ako pri psychoterapii, ale napriek tomu človeka posunú o obrovský kus k pochopeniu, zmene a vyriešeniu problému. Sekundárnym prínosom konštelácii je, že častejšími návštevami konštelácii, sa stávate intuitívnejšími.
