Rovnováha medzi braním a dávaním je predpokladom dobrého partnerstva. Nie každý môže dať všetko a tak isto nie každý môže všetko prijať. K vydarenému partnerstvu patrí tiež to, že človek dáva len toľko, koľko ten druhý môže a je schopný prijať. V konšteláciách často vídavame, že zrovna partner, ktorý akoby viac dáva býva „opúšťaný“, prípadne je to paradoxne ON, kto vo vzťahu stráda. Aj takéto situácie v konšteláciách osvetľujeme a metóda rodinných konštelácii vo veĺkej miere dokáže prispieť k náprave.

