Konštelár: Aký problém by si chcela riešiť?

Klientka : Myslím, že málo preciťujem veci, chcela by som byť ako ostatný ľudia a vnímať svet viac farebne a citovo.

Konštelár: Ok, pre mňa je tvoje zadanie zrozumiteľné. Stalo sa niečo dôležité v tvojej rodine? Boli v rodine nejaké „ťažké osudy“? (ťažké osudy sú úmrtia členov rodiny vo veku do 50 rokov)

Klientka: Nie neviem o ničom.

Konštelár: Vyber si niekoho za seba a postav ho do stredu  a následne si vyber…dvoch ľudí. Títo dvaja ľudia, keďže staviame systémom multidimenzii a nie riadenú konšteláciu , sa postavia oproti sebe v jednej priamke s človekom, kt. „hrá“ klientku. ( Osobu, kt. hrá klientku pomenujeme „Z“)

Konštelár: Poprosím Vás nacíťte sa do svojej role, navnímajte si pocity a ak budete mat pocit, že máte potrebu alebo chuť sa dakde pohnúť, kľudne sa pohnite…

Po nacítení osoba „Z“ zostáva stáť a zostávajúce osoby „1“ a „2“ od seba odstúpia. Osoba  „1“ príde bližšie k „2“  – ale tá jemne odstúpi a celú dobu hľadí do zeme.

Konštelár sa pýta „1“ ako sa cíti : Je mi smutno, pretože si ma „2“ vôbec nevšíma a ja mám potrebu byt pri nej.

Konštelár ku klientke :  Bol v rodine nejaký alkohol – problém s alkoholom?

Klientka : Ano ocko si niekedy rád vypil.

Ako sa cíti „2“( pýta sa konštelár) ? : Trochu mi lezie na nervy „1“ nemám potrebu byt pri nej ( ňom) . Nezaujíma ma. Potrebujem sa pozerať sem. ( ukazuje smerom dole)

„1“ : Mne je veľmi smutno, pretože sa „2“ na mňa vôbec nepozerá, ja chcem byt blízko pri nej ani sa na mňa  nepozrie, ani sa ma nedotkne (skoro až plačlivo) .

„2“ : pozerá sa k  „1“, prevracia očami a krúti hlavou – ako dôkaz, že to  „1“preháňa.

Konštelár sa otočí ku klientovi :  Vo vašej rodine sa muselo niečo stať. Nezomrel vám určite niekto? Neboli nejaké potraty ?

Klient sa náhle rozpamätáva :   Vlastne áno …predo mnou sa mamke narodili dve deti ale obe zomreli pár dní alebo týždňov po narodení.

Konštelár – klientke: Vyber prosím ešte dvoch ľudí za tie dve deti.

( Deti vstupujú do konštelácie, ale hneď si líhajú pod osobu s číslom „2“, takže  osoba s číslom „2“ je matka a číslo „1“ je otec.)

Matka nedokáže odtrhnúť zrak od svojich dvoch mŕtvych detí, ktoré jej ležia pri nohách. Náhle zosmutnel aj otec. Táto situácia je pre klientku sediacu vedľa konštelára emočne veľmi silná.

Konštelár Matke  (povedz svojim deťom, ktoré ležia pri jej nohách s otvorenými očami) : „Navždy zostanete v mojom srdci.“ ( Matke sa to veľmi ťažko vyslovuje, vidieť, ako je plná emócii. Ako vyslovila spomínanú vetu, deti  pomaly a kľudne  zatvorili oči)

Konštelár matke:  otoč sa na svoju dcéru ( Z) a povedz jej : „ Pre svoju bolesť som ta nevidela“….

„Z“ povie matke : Ano

( obe si pozerajú do očí….

Toto je len úryvok z reálnych konštelácii u nás, následne sme ešte doriešili situáciu a postavenie otca a matky ako rodičov vzhľadom k dcére „Z“…..

Takáto konštelácia nám ukázala dynamiku v systéme rodiny, kedy matka nebola schopná dať dcére emočne a citovo to, čo potrebovala, pretože bola „ obsadená bolesťou „ za stratu svojich dvoch detí. Tak isto nedokázala dať citovo ani manželovi to, čo potreboval, preto aj manžel vystupoval  v konštelácii so silnou potrebou byť pri nej – ale  bol odmietaný , takže strádal. Mnoho krát sa dieťa hnevá na rodičov za útrapy v detstve, ale ako môžeme vidieť, že aj tu otec riešil svoju samotu  láskou k alkoholu, a matka hoci sa postarala o rodinu po ostatných stránkach, ani si neuvedomovala, že im citovo nebola schopná ponúknuť viac a teda aj dcéra (Z) dnes sama pociťuje, že nedokáže precítiť náležite svoj život….

Samozrejme, PO konštelácii klient nemusí robiť vôbec nič. Je dokonca vhodné, ak na celý priebeh konštelácie zabudne, nie je potrebná ani práca na sebe. Veci sa začnú diať postupne samé od seba….nastalo usporiadanie energii…