Naše životy nie sú len súhrou náhodných udalostí a činov, ktoré nás bezhlavo ženú vpred. Sú múdro vedené – cieľom je náš rast, poznanie a duchovné dozrievanie.
Tí, ktorí zažili zážitky blízke smrti, alebo sa dotkli spomienok na minulé životy, dobre vedia: duša si vyberá svoju cestu. Vyberá si rodičov, prostredie, aj výzvy, ktorým bude čeliť. Nie náhodne – ale preto, že práve cez tieto skúsenosti môže najviac rásť. Často sa pritom znovu stretáva s dušami, ktoré už pozná z predchádzajúcich inkarnácií – v roli matky, otca, dieťaťa či životného partnera.
Celým obdobím detstva, mladosti i dospelosti nás sprevádza vývoj – nielen telesný, ale najmä duchovný. Každé stretnutie, každý vzťah, každá výzva je súčasťou učenia. A potom príde okamih fyzickej smrti. Duša opúšťa telo – no tým sa nič nekončí. Práve naopak.
Vo vyšších sférach vedomia pokračuje poznanie ďalej. Tam, v tichu medzi dvoma životmi, duša skúma, čo všetko prežila. Prechádza si jednotlivé kapitoly uplynulého života – vzťahy, rozhodnutia, chvíle lásky aj bolesti. A najdôležitejšie je, že cíti to, čo cítili ostatní: radosť, ktorú sme rozdali, aj zranenia, ktoré sme spôsobili. Takáto spätná väzba je silným nástrojom sebapoznania – a zároveň prípravou na to, čo príde ďalej.
Pretože duša sa opäť vydáva na cestu – k novému životu, novej lekcii.
Reinkarnácia nám pomáha pochopiť aj vzťahy, ktoré žijeme dnes. Mnohé z nich majú korene v dávnych príbehoch, ktoré sme už kedysi žili. Keď ich cez spomienku alebo terapiu objavíme, môžeme ich uzdraviť. Poznanie a pochopenie majú v sebe liečivú silu.
A tu vstupuje na scénu hypnóza – nie ako magický nástroj, ale ako jemná technika, ktorá umožňuje duši uvoľniť sa a sústrediť. V stave hlbokej koncentrácie sa otvára prístup k pamäti, ktorá presahuje tento život. Neputujeme v čase, ale v sebe – a to je ten najväčší výlet, aký môžeme podniknúť.
