Predstavte si, že okolo svojho srdca budujete múr. Tehlu po tehle. Každý strach, každé sklamanie, každá rana z minulosti je jedna tehla. A keď je múr hotový, zrazu si uvedomíte, že ste síce v bezpečí… ale aj sami.
Bariéry, ktoré si staviame, aby sme sa ochránili pred bolesťou, odmietnutím, samotou či zraniteľnosťou, nás paradoxne bolia najviac. Nie sú to cudzie slová alebo činy, ktoré nám spôsobujú najhlbšie rany – je to vzdialenosť, ktorú si sami vytvárame od vlastného srdca.
Možno sa vám už stalo, že ste niekoho odmietli ešte skôr, než mal šancu ublížiť vám. A možno ste si pritom mysleli, že ste silní, že máte veci pod kontrolou. Lenže tým, že sme sa uzavreli, sme sa zároveň odpojili – od vlastných pocitov, od emócií, ktoré sú kľúčom k uzdraveniu. A tak, namiesto toho, aby sme liečili, prehlbujeme svoje trápenie. Namiesto pochopenia prichádza zmätok. Namiesto úľavy – napätie.
Uzdravenie prichádza až vtedy, keď si dovolíme cítiť. Keď sa prestaneme báť strachu. Skúsenosti, nie presvedčenia, sú tými najlepšími učiteľmi. Preto pozvite skúsenosť – pozrite sa na svoje presvedčenia a overte si ich v realite. Čoho sa vlastne bojíte? Pred čím sa chránite?
Skúste sa bez viny, bez kritiky a bez výčitiek zamyslieť: Kde sa ten strach vzal? Kedy som ho prvýkrát pocítil? A je ešte stále aktuálny? Odpovede prídu. A spolu s nimi aj uvoľnenie.
Láska, súcit a porozumenie nie sú slabosť. Sú to najväčšie liečivé sily, aké máme. A keď sa vaše srdce znova otvorí, nebude to slabosť – bude to návrat domov. Do seba. K radosti. K životu.
