V minulosti veľa rodičov učilo svoje deti, aby neprejavovali svoje emócie, aby negatívne emócie potlačovali. Dnes už má čím ďalej, tým viac rodičov vo výchove svojich detí  rešpektujúci prístup . Žiaľ výchova detí sa v minulosti uberala iným smerom, a aj dnes mnoho ľudí zvykne svoje negatívne emócie ignorovať, popierať alebo potlačovať. Avšak čím viac človek popiera a potlačuje negatívne emócie, tým závažnejšie sú dôsledky pre jeho zdravie a psychiku. Vzniká emočná záťaž, ktorú človek môže pociťovať ako  slabosť, vyčerpanie alebo únavu. Väčšinou ak človek zažil v rannom detstve niečo ťažké a stresujúce, zvyčajne sa tieto udalosti snažil buď vedome potlačiť, prípadne ich nevedomky  vytesnil. Tieto procesy človeku nedovolia byť v kontakte s pocitmi a prežívaním. Z tohto dôvodu majú niektorí ľudia obmedzenú schopnosť prejavovať emócie. Naučili sa potlačovať svoju bolesť do takej miery, že už skoro nič necítia. Títo ľudia  sa často snažia dosiahnuť úspech a splniť očakávania ostatných.  Nereagovanie na stres vyžaduje veľmi silnú vnútornú kontrolu. Čo človeku takáto kontrola poskytne? Vďaka tomu, že sa človek takto dokáže ovládať, ho okolie menej ovplyvňuje, ale tým sa vlastne sám izoluje od ostatných. V dôsledku toho človek prestáva cítiť emócie, alebo ich cíti veľmi slabo v porovnaní s inými ľuďmi. Mohlo by sa zdať, že je vlastne chránený pred negatívnymi skúsenosťami, žiaľ je to veľmi vyčerpávajúce. Vzniká pocit napätia a ťažoby, akoby človek niesol bremeno.  Objavujú sa príznaky emočnej záťaže, čo sa začne prejavovať ako na psychickom, tak aj na fyzickom zdraví. Človek sa potom snaží liečiť chorobu, avšak choroba je len dôsledkom a nie príčinou, ktorá problém spôsobila. Na seminári rodinných konštelácii sme viac krát riešili takýto problém, ktorý vyústil do vzťahového problému medzi partnermi. Často na konšteláciách vidíme, aké problémy môžu nastať vo vzťahoch, kde jeden z partnerov v detstve potlačil alebo vytesnil traumatické zážitky.