Pocit viny   – prevzatie

V živote nastanú situácie, kedy človek z nedbalosti  alebo priamo s úmyslom, spôsobil ujmu alebo niekomu ublížil. V takomto prípade, ak človek pocíti vinu a prizná si ju, takýto pocit viny dokáže byť zdrojom sily – nazývame ho aj primárnym pocitom. Ak pocit viny človek vytesní, a dokazuje iným (  z veľkej miery hlavne sebe), že s udalosťou nemá nič spoločné,  takáto emócia vytvára v človeku akýsi pocit nepohody a oslabuje.

Každý z nás si v sebe nesieme určité pocity viny.  Keby pocit viny neexistoval, všetci by sme sa považovali za bezchybných, hodných lásky, bez  ohľadu na to, kým sme. Rodičia hovoria deťom  vety ako ..“že a nehanbíš..“ , preto, aby v nich vyvolali pocit viny za to, že sa nesprávajú tak, ako by mali. Rodičia učia svoje deti, že ich budú milovať, pokiaľ urobia to, o čo ich žiadajú, že ich budú mat radi len ak sa budú správať tak, ako to oni, ako rodičia požadujú. Tento pocit viny je akýmsi sekundárnym pocitom,  a zároveň je najrozšírenejší.  Ak sa človek domnieva, že musí byť dokonalý a jednať bez chýb, potom v ňom akákoľvek aj najmenšia výčitka na jeho adresu vyvolá pocit viny. Navyše sám seba zvykne ustavične kritizovať. Pri hľadaní ideálu, ktorý si vytvoril  vo vlastnom vnútornom svete, bude takýto človek žiť s neustálym pocitom viny, a bude sa snažiť dosiahnuť ten dokonalý, bezchybný obraz, ktorý nosí vo vnútri v sebe. Takýto ideál je však nedosiahnuteľný, a preto nie je zriedkavosťou, že takýto človek zvyšok života prežije s akýmsi pocitom viny. Je veľmi dôležité pochopiť, prečo sa človek obviňuje. V rodinných konšeláciách výjdu na svetlo aj takéto dynamiky, akými sú „ osvojené pocity“.

Kazuistika:

Alexandra sa v každej životnej situácii neustále obviňovala z toho, čo sa stalo. Aj v priebehu bežného rozhovoru sa dokázala niekoľko krát ospravedlniť za to, z čoho ju nik neobviňoval: „Prepáč, ž som sa nemohla s tebou stretnúť skôr“..  “Prepáč, že som nepočula zvonenie telefónu“…atď.  V priebehu konštelačnej práce, sa ukázalo, že pocit vina bol prevzatý. Kto sa cítil previnilo v rodinnom systéme Alexandry? Bola to jej babička, ktorej behom vojny zomreli tri deti. V priebehu konštelácie Alexandra precítila babičkinu bolesť, a veľmi plakala. Bolo potrebné v konštelácii svojej babičke povedať : „Babička bolo  pre teba veľmi ťažké prežiť smrť svojich detí. Cítim tvoju bolesť a z lásky k tebe, som ju niesla s tebou. Nech už je tvoja vina akákoľvek, ponechávam ju teraz tebe. Tvoj osud si vážim. Teraz nechávam a tvoju bolesť a tvoj osud  tebe.  Svoj život prijímam tak, ako mi bol daný. Babička prosím buď ku mne láskavá, ak budem žiť lepšie ako ty.“…( O. Solodovnikova, 2022)

Kto ešte nezažil atmosféru na rodinných konšteláciach, pre toho sa tieto slová môžu zdať prehnané. Celá konštelačná metóda je založená na práci s vlastnou dušou, pocity, ktoré účastníci  pociťujú sú skutočné, mnoho krát človek pocíti akýsi „aha moment“ , kedy dávne udalosti zapadnú do správania účastníkov, klient pochopí súvislosti, vlastne nie len pochopí, ale  aj precíti. Metóda je úžasná v tom, že sa nedá zneužiť, vždy sa dejú veci iba v súľade s dušou.