Prečo je pre ľudí ťažké vzdať sa úlohy obete? Nie je ťažké žiť s neustálym utrpením? Keď si pozorne všimneme túto dynamiku, ukáže sa nám, že utrpenie predstavuje pre obeť zvláštny spôsob života. Utrpenie je pre nich akýmsi zvykom, dáva ich životu zmysel, utrpením pútajú na seba pozornosť, súcit a lásku. Utrpenie človeka istým spôsobom povznáša na inú pozíciu. Tým, že trpí, môže nadobudnúť dojem, že je lepší, ako ostatní, a tým akoby vytváral voči ostatným nevedomú požiadavku. Vzhľadom k tomu, že požiadavka je vlastne neopodstatnená, nemôže byť ani nikdy uspokojená, a to človeka opäť vrhá do pozície obete. ( Začarovaný kruh.) V duchu si takýto človek hovorí: „ Nikto ma nemá rád“.. “Všetci sú proti mne.“ Toto sú tvrdenia typické pre chronické obete. Vedľajším prínosom obeti je vyvolanie dojmu bezmocnosti a zbavenie sa zodpovednosti. Prečo sa človek cíti ako obeť? Čo sa odohralo v jeho rodovom systéme, ak má takéto pocity? Ak je obeť, dakde musel byť aj agresor? Čo to znamená? Takéto dynamiky dokáže odhaliť metóda rodinných konštelácii. Zvyčajne dokážeme vysledovať takéto správanie v rodovom systéme predkov. Agresia je zvyčajne spôsobom, ako uvoľniť napätie v tele. Inými spôsobmi, akými sa dá uvoľniť napätie je alkohol, drogy a hazardné hry. V rodinných konšteláciach sa zvyčajne odhalí, že napätie pochádza od jedného z predkov. Takáto situácia vyžaduje určité riešenie. Takéto napätie človeka ničí, a časom vzniká nevedomá túžba zomrieť. Agresor a obeť sú istým spôsobom vzájomne spojení. V neskorších generáciách stojí časť rodiny na strane agresora a druhá časť na strane obete. Ak si ľudia v rodinnom systéme začnú uvedomovať, na ktorej strane sú, čí osud nevedomky nesú, prestanú sa pozerať na deštruktívne chovanie ako na niečo, čo dokážu ovládať. Pochopia, že všetko, čo sa deje, je podmienené osudmi predkov, čo vyžaduje hlbšie pochopenie a riešenie na inej – duševnej úrovni. Pre ľudí, kt. predkovia sa niečím previnili, je náročné prejavovať aktivitu. Podvedome sú z lojality voči svojmu rodinnému systému pasívni a často neúspešní. Každý, kto popiera svoju vinu, v podstate vytvára v nasledujúcej generácii agresorov a obeti. Až ten, kto je v pozícii obete, a je schopný do svojho srdca vpustiť lásku k páchateľovi, prenechá agresorovi činy jeho vlastnému svedomiu. Ak sa k obetiam bude chovať s úctou, potom zmizne aj potreba sa obetovať.
