Ak sa človek nachádza v ťažkom životnom období, v rodinných konšteláciách platí to isté ako pri psychol. terapiách –  človek sám musí cítiť potrebu riešiť svoj problém. Mávame prípady, kedy napríklad príde klient „riešiť“ svoju životnú situáciu skôr na „pokyn“ ( radu) okolia alebo rodinných príslušníkov, a nie z vlastnej potreby. V  takýchto prípadoch to konštelár cíti, a konštelácia mnoho krát stagnuje – nemá to tú správnu “ energiu“. Vtedy sa stáva, že konečný – výsledný obraz konštelácie sa nebude v reálnom živote realizovať, nenastane pozitívna zmena v živote,  pretože v živote človeka ešte nenastal ten správny čas (sám klient necítil potrebu riešiť svoju situáciu a  nie je na konšteláciach alebo na terapii z vlastnej vôle) . Na druhej strane  je to dôkaz toho, že metódou rodinných konštelácii sa nedokáže nič zmanipulovať, nie je to žiadna “ čierna mágia“, je to úžasná metóda, ktorá veci posúva pozitívnym smerom a NIKDY nie proti vôli klienta. Takže je správne, ak klient príde až keď sám cíti skutočnú potrebu a vôľu riešiť svoju životnú situáciu.  Nie je možné chrániť ľudí pred ich osudom. Akékoľvek úsilie terapeuta alebo blízkych nájsť riešenie je vopred odsúdené k neúspechu, pokiaľ na to nie je človek sám emocionálne pripravený. Cieľom terapeuta a metódy nie je vylúčiť a zbaviť človeka problémov, ale zladiť jeho vedomie s hlavnou príčinou a dať impulz k zmenám v živote. K vyriešeniu problému človek nepotrebuje súcit, ľútosť ani túžbu okolia zbaviť ho utrpenia, pretože súcit a ľútosť človeka iba utvrdí v pocite bezmocnosti. Človek potrebuje podporu a rešpekt k svojmu osudu, pretože ak okolie takýmto spôsobom zdieľa a rešpektuje jeho osud, dodáva mu to silu. Napríklad ženy mnoho krát prichádzajú na konštelácie s prianím, aby sa manžel zmenil, príbuzní človeka, ktorý trpí závislosťou chcú, aby  so závislosťou prestal. S takýmito témami sa pracovať na konšteláciách nedá.  Nie je možné zmeniť iného človeka, nehovoriac o tom , že želanie zmeniť iného človeka podľa svojej predstavy, nech by táto predstava bola akokoľvek správna je neetické. Ak už aj príde príbuzný, môže napríklad formulovať svoju tému konštelácie : “ Nerozumiem, čo sa deje s manželom, náš vzťah sa zmenil, nevieme spolu komunikovať, všetko ide dole vodou a ja by som rada ten vzťah zachránila“. S takýmto niečím sa pracovať dá, pretože klient upriamil  hlavnú tému konštelácie na seba. On chce vedieť, čo sa deje, a ON chce pochopiť  a zachrániť.