Zinu znepokojovali obavy o život jej detí. Neustále sa bála o svojho syna (26 ) a dcéru (22). Jej syn mal autonehodu, pri ktorej si zlomil ruku. Venoval sa horolezectvu, a pri páde z výšky si zlomil nohu. Dcéra sa opakovane dostávala do nepríjemných situácii, z ktorých ako zázrakom vyviazla bez následkov.
Čo sa v skutočnosti ukázalo? Zina bola spojená so svojou babičkou z matkinej strany, ktorá zomrela v mladom veku, keď Zinina matka mala len tri roky. Zinin syn bol spojený so svojim dedom ( otcom Ziny), ktorý tiež zahynul v mladom veku v bani ( Zina vtedy mala 7 rokov). Zina a jej syn vnútorne pozerali na smrť. Dcéra Ziny sa pozerala na matku a snažila sa jej pomôcť. Vnútorne si hovorila:“ Mami, chcem aby si žila. Vezmem si tú bolesť, ktorú nesieš. Opustíme tento život miesto teba, aby si mohla žiť.“ Aké riešenie Zina potrebovala? Mala svojej babičke v duchu povedať: „Milá babička, celý život sa pozerám na teba a tvoju smrť. Som unavená rovnako ako ty. Prosím požehnaj mi, aby som mohla prijať život. Babička, pozri sa na moje deti, je v nich tvoja aj moja budúcnosť. Buď k nim láskavá, keď sa im bude dariť.
Svojej matke mala povedať: „Mani, bolo to pre teba veľmi ťažké. Po celú dobu si sama. Vždy som cítila tvoju bolesť a osamelosť. Bolo to pre teba ťažké-žiť. Ďakujem, že si zostala žiť. Dala si mi život a ja ho prijímam. Mami požehnaj prosím mne, aj svojim vnúčatkám. Buď k nám prosím láskavá, keď sa nám bude dariť.“ Svojmu otcovi musí v duchu povedať: „ Oci, zomrel si veľmi skoro. Je mi to ľúto. Vždy si mi chýbal. Oci pozri sa na mňa a na svoje vnúčatá a mňa – sme tvoja budúcnosť a v nás je pokračovanie tvojho života. Oci, dal si mi život a ja ho prijímam. Tvoju bolesť a tvoj osud nechávam tebe. Prosím požehnaj môjmu synovi, vysloboď ho a staň sa jeho anjelom strážnym. Buď k nemu láskavý, ak sa mu bude dariť.“ Zina by mala svojmu synovi povedať: „ Milý syn, môj otec, tvoj dedo je v mojom srdci. Nemusíš niesť jeho osud ani jeho bolesť. Bude rád, ak ho nebudeš niesť. Jeho osud a jeho bolesť sú iba jeho. Môj otec a tvoj dedo bude tvojim anjelom strážnym. Svojej dcére by mala povedať: „Milá dcéra, si len moja dcéra. Môj osud a moja bolesť patrí iba mne – neboj sa o mňa. Zostanem žiť. Moja mama mi dala život a ja ho prijímam. Aj ty prijmi svoj život. Až príde tvoj čas, potom môžeš odísť. Teraz v mene žien žehnám tebe aj tvojmu životu. (O. Solodovnikovová, Síla rodu. 2022, s.142)
