Hierarchia duší

V knihe Oksany Solodovníkovovej  „Síla rodu“ (2022) sa pojednáva o tom, že aj duše majú svoje pravidlá, ktoré sa líšia od našich ustálených rodinných hodnôt. Duša riadi život človeka  na základe hodnôt, o ktorých Bert Hellinger sformuloval tri základné pravidlá:

  1. Každý v systéme ( rodinnom) má právo na príslušnosť. Ak rodina niekoho zo svojho rodinného systému vyčlení, povedzme preto, že je darebák, opilec, alebo že má nemanželské dieťa, následky odopretia práva na spolunáležitosť s daným systémom sú stále rovnaké, bez ohľadu na to, čím sa vyčlenený člen systému previnil.
  2. Ak je nejakému členovi systému táto príslušnosť odopretá, obnoví sa opätovne tak, že ho nevedomky zastúpi niekto iný z rodinného systému. Často je tým náhradníkom, ktorý zastupuje vyčleneného člena rodiny ten najslabší, najcitlivejší článok systému. Takýto „ zástupca“ potom nevedomky prekonáva rovnaké prekážky, ako vyčlenený člen. Úplne nevedomky napodobňuje osud vyčleneného člena.
  3. Tretie pravidlo vyžaduje, aby členovia, ktorí patrili do systému skôr, mali prednosť pred tými, kt. sa stali členmi systému neskôr. Svedomie rodina a rodinnej duše dohliada na to, aby sa rešpektovali práva prednosti starších. Ak je toto právo opomenuté, dochádza k porušeniu poradia v systéme rodiny a mladší sa obetujú ( nevedomky) za účelom kompenzácie- nehovoriac o tom, že je úplne narušený celý rodinný systém, ktorý následne bráni v šťastnom živote rodiny.

Z praxe:

Ivana prišla na rodinné konštelácie preto, aby sa zlepšil jej vzťah so synom, ktorý je momentálne v puberte, a začína sa chovať agresívne. Dovtedy mala Ivana so synom uspokojujúci vzťah. V priebehu postavenia konštelácie sa prišlo na to, že jej syn akoby nahradzoval Ivaninho otca, teda synovho deda. Ivana sama priznala, že svojho otca nepoznala, pretože odišiel od jej matky, keď mala Ivana 1,5 roka. Za svojho otca brala druhého manžela svojej mamy. Kedykoľvek sa svojej mamy v mladosti spýtala na svojho biologického otca, matka o ňom hovorila ako o zlom a bezcharakternom  človeku.  Preto sa o biologickom otcovi Ivany  nikdy v rodine nehovorilo – rodina ho vyčlenila. Takto sa stalo, že syn úplne nevedomky preberal správanie  svojho vylúčeného deda, a teda svojim jednaním takto vracal deda späť do rodinného systému. Nik nesmie byť vyčlenený, vylúčený, pretože ho nahradí niekto z mladšej generácie, aby bol „ systém“ opäť úplný. Aj takéto veci riešia rodinné konštelácie, takže napriek zdanlivo neriešiteľnej situácii v metóde rodinných konštelácii vieme nájsť krásne riešenie, ktoré dokáže takéto „ chyby“ v systéme napraviť. (0907519419)