Na úvodný rozhovor ku mne prišla mladá študentka. Už od prvých chvíľ bolo cítiť, že v nej pracuje obrovské množstvo energie. Rozprávala veľa a rýchlo, myšlienky jej preskakovali jedna cez druhú a sama mi povedala, že má ADHD.

Tém, s ktorými prichádzala, bolo hneď niekoľko. Jedna z nich však zaznievala mimoriadne silno – pocit, že ak nezarába peniaze, nemá žiadnu hodnotu. Ak nezarába, akoby nebola nikým.

Hovorila aj o hneve na otca. Bol veľmi pracovitý, celý život veľa pracoval, no jej ako dieťaťu chýbal. Postrádala jeho prítomnosť, pozornosť a blízkosť a tento pocit v nej zostával dodnes.

Ďalšou témou bol bývalý partner. Napriek tomu, že má dnes nový vzťah a svojho bývalého partnera chce vedome pustiť, občas sa jej stále vracia do myšlienok. Sama nerozumela tomu, prečo sa od neho nedokáže úplne odpútať. A niekde v pozadí sa objavovala ešte jedna obava – strach, že by raz mohla skĺznuť do nejakej závislosti. Sama cítila, že na to môže mať určité predpoklady.

Bolo toho na jedno sedenie naozaj veľa. V takýchto prípadoch klientovi vysvetľujem, že sa nemusíme nasilu snažiť otvoriť každú tému. Necháme priestor tomu, čo sa počas regresu ukáže ako najdôležitejšie. Obrazne povedané, necháme dušu, aby si sama vybrala, kam nás potrebuje zaviesť.

Muž ukrytý v jame

Keď klientka prišla na samotný regres, priznám sa, mala som rešpekt. Pri takto aktívnej mysli nikdy dopredu neviem, ako ľahko sa človeku podarí uvoľniť a vstúpiť hlbšie do vlastného vnútorného sveta.

Prvý obraz však prišiel.

Klientka sa ocitla v hlbokej jame. Nevnímala sa ako žena, ale ako približne tridsaťročný muž. Bol bosý, otrhaný a bolo mu tam veľmi nepríjemne. V jame bol sám. Počul neďaleko hlasy, vedel, že ho hľadajú a jama bola útočiskom. Pociťoval, že niečo vykonal, len sme ešte nevedeli čo .

Pred kým sa skrýval a prečo?

To sme zatiaľ nevedeli.

V regresii sa snažím klientovi nevkladať do jeho obrazov vlastné vysvetlenia. Keď niečomu nerozumieme, pohybujeme sa v čase a sledujeme, aké ďalšie obrazy, pocity alebo poznania prídu.

Vrátili sme sa teda v čase a objavil sa obraz ženy. Postupne prišlo poznanie, že je to jeho žena a obaja sú Rómovia. Prebiehala prudká hádka. Hádali sa kvôli peniazom. Žena sa hnevala, že  nedokáže zarobiť dostatok peňazí, aby zabezpečil rodinu. Klientka, ako ten muž  zvykol piť a aj počas tejto hádky  bol pod silným vplyvom alkoholu.

V obraze sa objavilo aj ich malé dieťa. A práve v jeho energii klientka spoznala svojho súčasného partnera.

Nechali sme dej pokračovať. Hádka sa stále viac vyhrocovala, až  muž svoju ženu začal škrtiť. V tej chvíli sme si mysleli, že sme možno našli odpoveď na otázku, prečo sa neskôr skrýval v jame. Mohol ju zabiť a utekať pred následkami svojho činu.

Potrebovali sme však zistiť, ako sa táto udalosť skončila.

Posunuli sme sa preto v čase ďalej a prišlo poznanie, že žena prežila. Muž ju nezabil. Zostal v ňom však veľmi silný pocit hanby za to, čo urobil.

A my sme stále nevedeli, pred čím sa v tej jame ukrýval.

Príbeh malého chlapca

Regres nás zaviedol ešte hlbšie do jeho minulosti. Klientka sa zrazu videla ako malý chlapec – róm.

Jeho mama zomrela pri pôrode. V jej energii klientka okamžite spoznala svoju súčasnú mamu. Cítila z nej rovnaké teplo, rovnaký známy pocit.

Otec smrť svojej ženy nezvládol. Na syna sa hneval, odmietal ho a bil ho. Akoby práve jemu dával za vinu smrť ženy, ktorú miloval. Chlapec tak vyrastal bez matky a zároveň s otcom, od ktorého namiesto bezpečia a prijatia dostával hnev a bolesť.

Keď sme sa v tomto živote posunuli opäť dopredu, klientka videla muža úplne dobitého. Postupne prichádzalo vysvetlenie. Dlhoval peniaze. Rodina nemala z čoho žiť, on nedokázal dostatočne zarobiť, pil a svoje dlhy nemal z čoho vrátiť.

Muži, ktorým peniaze dlhoval, ho nakoniec našli a zbili tak vážne, že svojim zraneniam podľahol.

Až teraz začal dávať zmysel aj prvý obraz – jama, skrývanie sa, strach z ľudí, ktorí ho hľadali. Ženu nezabil. Jeho život však postupne ovládol alkohol, neschopnosť zabezpečiť rodinu a dlhy, ktoré ho napokon dostihli.

Druhý život – úplne iný príbeh

Potom sa obraz zmenil.

Najskôr sa klientke objavili letokruhy stromu a vzápätí sa pred ňou otvorila savana. Opäť sa vnímala ako muž, približne tridsaťročný, tentoraz však ako beloch v Afrike. Mal na sebe krátke nohavice, vnímal okolo seba priateľov a cítil sa tam veľmi dobre. Bol spokojný, mal dobrú náladu a celý obraz pôsobil úplne inak než predchádzajúci život.

Zatiaľ sme netušili, čo tam robí ani prečo sa nám ukázal práve tento život.

Začali sme sa teda opäť pohybovať v čase.

Klientka sa videla ako malý chlapec, ktorý priniesol rodičom vysvedčenie. Rodičia ho chválili, potľapkávali po chrbte a bolo cítiť, že sú naňho hrdí.

Vzápätí však prišlo veľmi jasné poznanie: toto neboli jeho biologickí rodičia. Boli to adoptívni rodičia.

Vrátili sme sa preto ešte ďalej.

Objavila sa biologická mama. Bola chorá, ležala v posteli a keď mal chlapec približne štyri roky, zomrela. Jeho otec zostal sám. Smrť svojej ženy nezvládal, bol slabý a necítil sa schopný postarať sa o malého syna. Nakoniec ho dal na adopciu a pokračoval vo svojom vlastnom živote.

A práve v energii tohto biologického otca klientka spoznala svojho bývalého partnera – muža, od ktorého sa v súčasnom živote tak veľmi chcela definitívne odpútať.

V tej chvíli sme ešte nič neuzatvárali. Nechali sme príbeh pokračovať.

Z malého adoptovaného chlapca vyrástol vzdelaný a úspešný muž. Objavil sa obraz vysokoškolského diplomu a klientka mala pocit, že sa venoval vedeckej alebo pedagogickej práci. Pravdepodobne pôsobil ako výskumník alebo učiteľ. Darilo sa mu, jeho život mal úplne inú podobu ako život muža z prvého príbehu. Zomrel relatívne mladý, približne okolo päťdesiatky – na infarkt (mal kardiovaskulárne problémy).

Počkali sme, kým duša symbolicky opustí telo, a presunuli sme sa do duchovného, spirituálneho priestoru.

Keď sa začali spájať súvislosti

Až tu sme sa začali vracať k jednotlivým príbehom a pýtať sa, aké posolstvo v nich klientka vníma pre svoj súčasný život.

Pri prvom živote sama veľmi rýchlo pochopila súvislosť. Muž – róm postupne prepadol alkoholu. Nedokázal sa postaviť na vlastné nohy, zabezpečiť rodinu ani riešiť svoje problémy. Alkohol, peniaze a pocit vlastného zlyhania sa navzájom stále viac preplietali.

A zrazu sa pred nami objavili dve témy, s ktorými klientka prišla už na úvodný rozhovor – jej obava zo závislosti a jej mimoriadne silné presvedčenie, že ak nezarába peniaze, nemá žiadnu hodnotu.

Pre terapeutickú prácu bolo podstatné najmä to, čo v ňom klientka dokázala rozpoznať a pochopiť pre svoj dnešný život.

Potom sme sa vrátili k druhému životu a k biologickému otcovi, v ktorého energii spoznala svojho bývalého partnera. Ako štvorročný chlapec prišiel o mamu a krátko nato určitým spôsobom aj o otca – otec ho dal na adopciu. A práve energia tohto otca sa jej v regresnom príbehu spájala s jej bývalým expriateľom.

Stretnutie v spirituálnom priestore

V regresnej práci vychádzam z predstavy, že do jednej inkarnácie si duša neprináša celú svoju energiu, ale iba tú časť, ktorú potrebuje pre skúsenosti a úlohy daného života. Väčšia časť jej energie zostáva v duchovnom priestore – môžeme ju vnímať ako naše vyššie Ja.

Práve preto si v tomto priestore môžeme symbolicky zavolať aj energiu človeka, ktorý stále žije v súčasnom živote. Nepracujeme pritom s jeho fyzickou osobou, ale s jeho energetickou podstatou. V takomto stretnutí môže klient povedať to, čo potrebuje povedať, precítiť vzájomné spojenie a uzavrieť alebo uvoľniť to, čo v sebe vníma ako nedokončené.

Takto sme si zavolali aj energiu jej bývalého partnera.

V tomto priestore prišlo pochopenie, že ich spoločná cesta mala svoj význam. Klientka vnímala, akoby ich stretnutie bolo súčasťou určitej dohody a zároveň príležitosťou spracovať starú skúsenosť straty blízkeho človeka. Mohla mu poďakovať za všetko, čo spolu v súčasnom živote prežili.

Potom sme nechali symbolicky uvoľniť neviditeľné vlákno, ktoré medzi nimi ešte zostávalo. A ona sa mohla obrátiť k svojmu dnešnému životu a k mužovi, ktorého má po svojom boku teraz.

Otec, ktorý jej celý život chýbal

Zostávala však ešte jedna veľmi silná téma – jej súčasný otec.

V predchádzajúcich regresných obrazoch sme jeho energiu nespoznali, preto sme si ju zavolali až v duchovnom priestore. A keď prišla, klientka ju vnímala úplne inak. Pokojnejšiu, mäkšiu a láskavejšiu než otca, ktorého poznala zo svojho každodenného života.

Táto časť regresu bola mimoriadne emotívna. Klientka mu konečne mohla povedať všetko, čo v sebe celé roky nosila. Že jej chýbal. Že ho potrebovala. Že bola iba dieťaťom, ktoré túžilo mať svojho otca pri sebe.

A potom prišlo niečo veľmi silné.

Akoby na chvíľu dokázala precítiť aj jeho stranu. Pocítila jeho ľútosť. Jeho emócie. A nasledovalo dlhé objatie.

Objatie, v ktorom už nebolo potrebné veľa slov. Zostali v ňom dlho. Akoby sa v tej chvíli mohlo dosýtiť niečo, čo v nej zostávalo nenaplnené celé roky.

A možno nebolo náhodné ani to, že téma otca sa v jej regresnom príbehu objavila opakovane. V jednom živote chlapec vyrastal s otcom, ktorý ho odmietal. V druhom o biologického otca prišiel vo veku štyroch rokov. A v súčasnom živote mala otca, ktorý síce fyzicky existoval, no pre svoju obrovskú pracovnú vyťaženosť jej ako dieťaťu veľmi chýbal.

Až po tomto stretnutí sme pristúpili k uvoľňovaniu starých emocionálnych a myšlienkových vzorcov a k ukotveniu tých, ktoré si klientka želala pre svoj ďalší život.

Keď sa zdanlivo nesúvisiace témy spoja

Keď si spätne premietam náš prvý rozhovor, práve toto je na celom regrese pre mňa najzaujímavejšie.

Na začiatku predo mnou sedela mladá žena s množstvom tém, ktoré spolu na prvý pohľad takmer nesúviseli. Peniaze a vlastná hodnota. Strach zo závislosti. Hnev na otca. Bývalý partner, ktorého bolo treba  definitívne pustiť.

A regres ich postupne začal skladať do jedného príbehu.

Neznamená to, že regres musí priniesť objektívne vysvetlenie minulosti alebo jedinú pravdu o tom, prečo dnes niečo cítime. Môže však vytvoriť priestor, v ktorom sa človek stretne so svojimi emóciami, vnútornými obrazmi a súvislosťami spôsobom, ku ktorému sa bežným premýšľaním často nedostane.

A možno práve v tom spočíva jeho najväčšia hodnota. Nie hľadať odpovede nasilu, ale dovoliť príbehu, aby sa postupne otvoril. Uvidieť to, čo bolo dovtedy skryté. Pochopiť, čo si človek nesie. Uzavrieť to, čo v sebe cíti ako nedokončené. A potom sa obrátiť k svojmu dnešnému životu o niečo slobodnejšie.

Keď si v spirituálnom priestore „zavoláme“ energiu človeka

Uvedomujem si, že pre človeka, ktorý sa s regresnou alebo spirituálnou prácou nikdy nestretol, môže znieť predstava, že si v duchovnom priestore „zavoláme“ energiu niekoho zo súčasného života, prinajmenšom zvláštne. Možno si pri čítaní niekto dokonca povie, že sme sa trošku zbláznili. 😊 Rozumiem tomu. Keby som túto prácu sama nezažívala s klientmi, možno by som nad tým premýšľala podobne.

Fascinujúce pre mňa však je, ako jednoznačne klienti tieto stretnutia prežívajú. Keď sa v hlbokom uvoľnení objaví energia konkrétneho človeka, klient ju často nevníma iba ako obraz jeho tváre. Vníma jeho prítomnosť, spôsob prežívania, emócie, blízkosť či odstup a niekedy má pocit, akoby na chvíľu dokázal precítiť aj to, čo prežíva druhá strana.

Po skončení regresu sa na to klientov zámerne pýtam. Zaujíma ma to najmä pri ľuďoch, ktorí sú veľmi racionálni a k podobným veciam pristupujú skôr skepticky. Pýtam sa ich, či počas stretnutia pochybovali, že vnímajú práve toho konkrétneho človeka. Opakovane dostávam veľmi jednoznačnú odpoveď: „Nie. Vedela som, že je to on.“ „Poznala som tú energiu.“ „O tom som vôbec nepochybovala.“ Pre samotného klienta býva ten vnútorný pocit rozpoznania niekedy až prekvapivo silný.

Čo presne sa v tej chvíli odohráva, nechávam otvorené. Niekto to bude vnímať ako skutočné stretnutie na úrovni duše či vyššieho Ja, iný ako veľmi hlbokú prácu podvedomia s vnútornou reprezentáciou človeka, ktorého dôverne pozná. Pre mňa ako terapeuta je najdôležitejšie to, čo toto stretnutie umožní klientovi prežiť a spracovať – vysloviť nevypovedané, precítiť emócie, porozumieť svojmu vzťahu, odpustiť, prijať, rozlúčiť sa alebo symbolicky uzavrieť niečo, čo v ňom zostávalo otvorené.

A práve v tomto regrese bolo stretnutie s energiou otca jednou z najsilnejších chvíľ celého procesu.