My ľudia, máme vnútornú potrebu rovnováhy medzi braním a dávaním. Preto sa niektoré deti pred  prijímaním akoby uzavrú, možno z podvedomého strachu, že prijímané nedokážu oplatiť, takže potom neprijímajú. Neprijímanie je niekedy  sprevádzané útokmi a sťažnosťami na rodičov. Keď sa deti sťažujú na rodičov, potom málo od nich prijímajú, a keďže veľmi málo prijímajú, tak potom aj málo majú. To sa odzrkadlí aj v rodinných konšteláciách, pri pohľade na  ich vzťah vo dvojici s partnerom. Vzťah vo dvojici začína tým, že berieme od svojich rodičov. V skutočnosti sa so svojimi rodičmi nedokážeme nikdy vyrovnať. Môže však nastať vyrovnanie  v systéme ( rodinnom). Rovnováhu dosiahneme tak, že  budeme dávať ďalej, napríklad partnerovi a predovšetkým vlastným deťom. Ak takéto vyrovnanie berieme na vedomie, nemusíme si robiť starosti, s vyrovnaním voči vlastným rodičom. Berieme, berieme a berieme, a vieme, že raz brať prestaneme a následne u nás začne podvedomé vyrovnávanie systému tým, že začneme dáva partnerovi…deťom…. toto sú predpoklady pre vzťah vo dvojici. Láska, na ktorej rastú vzťahy dvoch ľudí, začína už v detstve…..