Pri vytváraní „náhradnej rodiny“ si klient vyberá z okolitých členov skupiny dobrovoľníkov, ktorí budú zastupovať jeho a aj významných členov jeho rodiny ( otca, matku, súrodencov, partnerov..). Potom ich priestorovo rozostaví tak, aby boli v určitom vzťahu. Týmto postupom výjde na svetlo niečo, čo ho prekvapí. To znamená, že počas rozostavovania bol v styku s určitým poznaním, o ktorom dovtedy nevedel. Druhou stránkou je, že akonáhle rozostaví náhradníkov, začínajú sa cítiť ako osoby, ktoré zastupujú. Niekedy sa u nich objavia na krátku dobu aj telesné symptómy. Pri tomto vytváraní zástupnej rodiny sa ukazuje, že medzi klientom a členmi systému pôsobia určité silové polia, ktoré umožňujú „vedieť“, bez toho, že by bol potrebná akákoľvek vonkajšia komunikácia. Poznanie sa dostaví, zdieľaním „ role“. Prekvapivé je, že náhradníci, ktorí inak s rodinou nemajú nič do činenia a ani o ničom nevedia, dokážu na toto „ poznanie“ naviazať. To isté platí v určitej miere aj pre terapeuta….
