Srdce v klietke

Pokiaľ partneri pri rozchode nedajú priestor a výraz všetkému, čo medzi nimi bolo, nebolo a je – ako negatívnemu, tak aj pozitívnemu – môže časť citu zostať u predošlého partnera a blokovať tým nového partnera, alebo to môže mať negatívny vplyv na nasledujúci vzťah. Existujú  tri „klietky“ – tri komplexy nedoriešených, neukončených pocitov, ktoré  majú schopnosť uzatvoriť naše srdce pred čímkoľvek novým.

Čierna klietka

Čokoľvek je medzi nami  nedokončené alebo nevypovedané, zostáva to ako čierny závoj okolo nášho srdca a môže to trvalo kontaminovať naše pocity, našu dušu a tým aj budúce vzťahy.  Uznanie toho, čo bolo, sa rovná akémusi vzájomnému naliatiu  si „čistého vína“, postavenie sa tvárou  v tvár bolesti, ktorú cítime zo straty niekedy milovanej osoby. Bolesti,  ktorú  sme si vo fáze rozchodu obojstranne spôsobili. Sklamaniu alebo  skrytému pocitu viny za  to, „čo sa nepodarilo“ alebo, že  „sme to nedokázali“. Uznanie potom znamená, že tomu, čo bolo, dáme  priestor. Že k tomu povieme „ Ano, stalo sa to“. Že s tým prestaneme bojovať ako s niečím, čo k nám nepatrí, na čom  sme sa nepodieľali. Často sa stáva, že jeden z partnerov príde do konštelácie a je ochotný sa pozrieť na korene svojho predošlého  vzťahového neúspechu, zatiaľ čo  druhý partner zostáva v jednostrannom obviňovaní  a akékoľvek spoločné ukončenie partnerstva odmieta. Fakt, že  komunikácia s druhým partnerom chýba alebo je  zaťažená nepochopením a odmietaním, by nám však nemalo brániť sa  aspoň jednostranne „ správne“ rozísť. Postavenie konštelácie na túto tému a vnútorné prijatie svojho podielu viny a zodpovednosti za to, čo sa stalo, bude mať väčšinou vplyv  aj na druhého nezúčastneného partnera. Ak sa zmení váš vnútorný obraz a vnímanie sveta okolo nás, potom  všetko okolo nás – teda aj bývalý partner – na nás bude reagovať odlišne. Pokiaľ  sa „ja“ systemicky „správnym“ rozchodom odpútam od partnera, ktorý  o nejakom  „uznaní toho, čo bolo“ nechce ani počuť – bude mať tento môj rozchod dopad aj na neho. Konšteláciami nikdy nie je možné zmeniť okolie, pokiaľ sa človek  v hĺbke nezmení sám.

Ak sa pozrieme spätne na svoj život a minulé vzťahy, rozoznávame niekedy isté vzorce chovania, opakujúce sa situácie alebo typy partnerov – buď stále  jedného druhu, alebo sa periodicky striedajú. To sú stopy, ktoré nás môžu viesť  k hlbšiemu pochopeniu  životných hier, ktoré hráme. Tu sú stopy, ktoré nás môžu doviesť k hlbšiemu pochopeniu životných hier, ktoré hráme.  Tu môžu naši ex-partneri zohrať dôležitú úlohu pri našom sebapoznávaní a v našom ďalšom vývoji. Náš život ide cestou „trial and error“ – pokusov a omylov. Inými slovami: to, čo považujeme za omyl, sú veľmi dôležité životné kroky – vedú nás totiž k účinnému  poznaniu slepých uličiek alebo nefungujúcich postupov. Čím skôr  omyl príde a čím skôr ho urobíme, tým rýchlejšie sa môžeme dostať  ďalej.

Neexistujú partneri, ktorí by boli „omylom“. Výroky ako „ ja som do partnerstva toľko investoval a všetko to bolo zbytočné“ alebo „ najradšej by som zobral tie roky späť“ sú výrazom nepochopenia toho, ž som sa pred rokmi, keď som ten vzťah začínal, rozhodoval úplne v súlade so svojim vtedajším vedomím a skúsenosťami. Dnes by som sa možno rozhodol inak, ale k tomu by bola práve potrebná táto bolestivá skúsenosť.  Ak by sme šli do krajnosti, mali by sme partnerovi za tie roky  poďakovať. Ak sa s ním rozídeme tak, že prijmeme spoluzodpovednosť  za to, čo sa medzi nami dialo, obom stranám sa veľmi uľaví.

Zlatá klietka

Je to klietka idealizovaného partnera. Klietka našej neochoty  uznať skutočnosť rozchodu. Táto druhá klietka, má nad mrežami nápis „Nostalgia“. Stretávame sa s výrokmi typu: „Také ako vtedy  to už nikdy nebude. Ty si bol najlepší, ty si bol ten pravý muž v mojom živote..“.  Ak sa nám vôbec podarí naviazať ďalší vzťah, nový partner spozná veľmi rýchlo, že bojuje proti fantómu, na ktorým  sa nedá vyhrať a nedá sa ani uchopiť, obísť, alebo sa mu aspoň vyrovnať. Odpoveďou súčasného partner  potom bude vystupňovaná agresia voči nám, voči bývalému partnerovi, alebo rýchly útek zo vzťahu. Zlatá klietka máva nenápadné formy. S bývalým partnerom udržujeme  priateľský  vzťah,  vídame sa s ním, rozprávame sa o intímnostiach nášho súčasného vzťahu.. Tento vzťah používame ako náhradnú intimitu, ako niečo, čo nás síce zasycuje, ale svojim obsahom neprospieva nášmu zdraviu. Proti priateľskému vzťahu s ex-partnermi nie je čo namietať, ale musíme sa pozorne pozrieť, či to priateľstvo nie je vyššie uvedenou „ zlatou klietkou“, či neslúži  k blokovaniu hĺbky a intenzity, ktorú by sme mali mať s novým partnerom.

Čiernozlatá klietka

Po rozchode je v tomto prípade skutočný partner vnímaný veľmi negatívne. Väčšinou s ním vedieme spory alebo postupne vymizne akákoľvek komunikácia. Najvýraznejším príkladom tejto situácie je, ak žije niekto po rozchode s novým partnerom, ale odmieta sa s tým predchádzajúcim dať rozviesť. Dotyčný tvrdí, že to robia kvôli rôznym úplne pochopiteľným a veľmi racionálnym dôvodom (dane, náklady na rozvod, spoločné deti..), v skutočnosti ale  držia v klietke nie len svoje srdce, ale aj srdce oboch partnerov – aj predošlého aj nového. Čiernozlatá klietka je teda často výrazom neochoty stratiť nad ex-partnerom moc a zároveň túžbu pokračovať ďalej v manipulácii, ktorú  som začal už behom vzťahu. To, čo sa mi zdalo byť na partnerovi dobré, pridám do spoločných predstáv k jeho obrazu – a s tým obrazom sa potom nemusím rozchádzať. To, čo sa mi nepáčilo, priradím  reálnej osobe, s ktorou sa potom budem sporiť, povediem s ňou vojnu a budem používať svojho nového partnera ako zbraň proti nej.

Všetky tri klietky majú jeden skrytý účel-nemusieť sa plne vystaviť hĺbke nového partnerstva. Symbolizujú  túžbu nechať si otvorené zadné vrátka k nezáväznosti,  k domnelej slobode a nemusieť sa rozhodnúť. To všetko vedie k vzťahovej plytkosti a neschopnosti prežiť intenzitu a záväznosť.

( Bílý, 2008)