Váš partner má svoju vlastnú realitu…
..treba si uvedomiť, že väčšina partnerstiev je založená na vzájomnom priťahovaní protikladov – ženského a mužského princípu. Teda aj vnímanie reality je diametrálne odlišné. V partnerských vzťahoch neexistuje „ pravá“ a „falošná“ realita. Ak sa chcete dopracovať k nejakému východisku z konfliktu, je potrebné akceptovať realitu druhého, či už emocionálnu alebo racionálnu. Určite ste si všimli, že váš partner má tiež napríklad „vlastný tok času“ (ak môžem hovoriť za seba, môj partner má úplne iné vnímanie času ako mám ja, a za celých 30 rokov sa to ani na chvíľu nezmenilo). „ Za hodku prídem domov“ – často je to východzia veta v konflikte. Zatiaľ, čo JA sa pozerám na hodinky (a vnímam čas racionálne), môj partner vníma čas pocitovo (pretože sa na hodinky pozrie tak dva krát za deň – ak vôbec). Úplne mimo by boli partneri, ak by obaja vnímali čas pocitovo. To sa stáva napríklad v emocionálnych diskusiách, kedy jeden partner potrebuje čas na odpoveď, čo druhého ale privádza k šialenstvu. Spýtam sa niečo manžela, a očakávam odpoveď, ktorá neprichádza aj 15 sekúnd, tak samozrejme dávam druhú otázku, či ma vníma, na čo on podráždene odpovie buď, že „veď rozmýšľam“ alebo „ už som ti išiel odpovedať ale ty si mi znova skočila do reči „ ( pre mňa si úplne racionálne vysvetľujem, že veď ak by som sa ho pýtala, na vyriešenie nejakej technickej veci, jasne, má právo rozmýšľať, ale keď sa ho spýtam, či si dá kávu, a odpoveď neprichádza 15 sekúnd, ..alebo nemám pocit, že mu skáčem do reči, lebo MNE sa zdá, že ma znova nevníma, tak mám potrebu otázku znova zopakovať – samozrejme podráždenejšie)..Takže určite ste aj vy mnoho krát v živote zaznamenali takéto konfliktné situácie, kedy váš partner vnímal realitu úplne inak ako vy. Mal na to právo, tak ako máte na to právo vy – pretože každý z vás má úplne iné vnímanie a prežívanie. Preto aj keď na seminároch rodinných konštelácii riešime partnerský vzťah, nie je potrebné, aby klient rozprával podrobnosti, väčšinou sa spýtam na základné veci. Ak má klient potrebu viac rozprávať, zvyknem ho hneď zastaviť, pretože mi podá „svoje vnímanie a pohľad na vec“, a ak by toto jeho vnímanie a pohľad boli správne, nemal by čo riešiť. Tým samozrejme nehovorím, že klient je ten, kto je vinníkom – vôbec nie. V konšteláciách vždy dôjde k akémusi posunutiu vnímania rodinného (alebo akéhokoľvek iného) systému. Klient náhle pochopí a precíti prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú, tým pádom ak ho niečo „bolelo“ nastane zmena vnímania smerom k pozitívnemu doriešeniu, nastane úľava a pochopenie a následné zlepšenie situácie. Tým, že klient mnohé pochopí, sa posunie aj jeho vnímanie, teda on ako článok systému (rodinného al. iného) je posunuté, tým sa zmení aj systém, a teda napriek tomu, že situáciu riešil iba klient, vďaka ktorému sa zmenil aj systém, pochopiteľne nastane zmena aj u členov systému, kt. neboli na konšteláciách. Takže sa stáva, že napríklad ak rieši žena na konšteláciách partnerský vzťah, časom (a možno aj hneď po návrate domov) badá zmenu v správaní a prístupe manžela. Takže takéto a aj rôzne iné situácie, konflikty, narušené vzťahy riešime na rodinných systemických konšteláciách.