V partnerskom vzťahu je podstatná oddanosť , a tiež je dôležité, aby si každý z partnerov nastavil svoje vlastné hranice. Šťastné manželstvo je také, kde sa žiadny z partnerov nesnaží ovládnuť toho druhého. Ak sa jeden z partnerov k tomu druhému správa nadradene, je to znakom toho, že v partnerstve chýba úcta a láska. Aby sa manželstvu darilo, je potrebné, aby partneri spolu dokázali pozerať do budúcna. Väčšinou  bývajú spoločnou budúcnosťou deti, ktoré sú pokračovaním svojich rodičov, alebo podnikanie, alebo akákoľvek tvorivá činnosť. Takýto spoločný pohľad do budúcnosti zaručí to, aby energia vo vzťahu nestagnovala. Manželia by si v zdravom vzťahu mali byť rovnocenní. Vlastne akékoľvek vzťahy ( aj iba priateľské) by mali byť založené na rovnocennom braní a dávaní. V manželstve muž  dáva niečo žene s láskou, žena by to mala s láskou prijať a dať na oplátku mužovi tiež niečo – dokonca môže niečo malé pridať. Hovorí sa, že dobrého si partneri majú vzájomne dávať vždy o kúsok viac, ako prijali. To by bola ideálna varianta. Ak v manželstve funguje takéto dávanie s láskou, vzťah naberá na obrátkach, a čím je obrat takejto výmeny vyšší, tým viac radosti manželia prežívajú. Avšak stáva sa, že jeden z partnerov vo vzťahu dáva tak veľa dobrého, že jeho partner mu to nikdy nedokáže vrátiť. Pre prijímajúceho sa takýto stav stáva bremenom, začína byť podráždený, zlostný, hoci ani nevie prečo. Sám nevie definovať, čo mu vadí, a partner, ktorý obdarováva, nerozumie, čo sa to deje, veď robí čo môže. Takáto nerovnováha v dynamike brania a dávania mnoho krát končí rozvodom. Na podvedomej úrovni sa partner, ktorý tak mnoho dostáva cíti akýmsi spôsobom pripútaný, dlžný, neslobodný. Tieto veci sa dejú na podvedomej úrovni, takže často krát partneri ani nevedia pomenovať príčinu nezhôd. Takéto dynamiky narušenia vzťahov sú krásne viditeľné v rodinných konšteláciách, a až keď klient pochopí, cez konšteláciu a hlavne precíti, čo sa deje, nastávajú v reálnom živote zmeny. Výhodou konštelácii je, že pri psychoterapii je veľa rát potrebná práca na sebe ale pri konšteláciách klient nemusí robiť nič. V reálnom živote mnoho krát človek aj vie, na rozumovej úrovni, čo by mal zmeniť, ale kým to neprecíti, kým nezačne vnímať situáciu inak, proste „ duša“ mu nedovolí nastoliť potrebnú zmenu. Logicky si vie zdôvodniť mnohé, ale kým to sám nezačne cítiť inak, k zmene nedôjde. V tom sú konštelácie výnimočné – prichádza ka pochopeniu na úrovni duše a srdiečka.