Na úvodný rozhovor pred regresnou hypnózou ku mne prišla mladá sympatická žena. Pôsobila veľmi inteligentne, rozumne a vyrovnane. Keby mi sama nepovedala, čo ju trápi, pravdepodobne by som si to ani nevšimla.

Jej hlavným zámerom bolo pochopiť svoje neustále strachy a s nimi súvisiacu neschopnosť naplno si užívať život. Opisovala mi, že prakticky stále prežíva nejakú formu obáv. Najčastejšie o svoje deti. Neustále ju prenasledovali predstavy, že sa im môže niečo stať.

Najzaujímavejšie na tom bolo, že si sama uvedomovala, aké sú tieto strachy iracionálne. Vedela si ich logicky vysvetliť, vedela si povedať, že deti sú zdravé, šťastné a v bezpečí. Napriek tomu jej rozum nepomáhal. Strach bol silnejší.

Po úvodnej relaxácii sa pred jej vnútorným zrakom objavil nádherný obraz. Na rozľahlej lúke stál veľký biely kôň. Vyžaroval z neho pokoj, silu a zvláštnu dôstojnosť. Akoby tam stál a čakal práve na ňu.

Bolo to zaujímavé aj preto, že v súčasnom živote má ku koňom rešpekt a nikdy necítila nejaké výrazné spojenie s nimi.

(Vnímala som ho ako silové zviera. Biely kôň býva v mnohých tradíciách symbolom slobody, odvahy, vnútornej sily a dôvery v život. Prichádza k ľuďom, ktorí sa príliš dlho snažia všetko kontrolovať zo strachu. Učí ich opäť sa odovzdať toku života a dôverovať vlastnej sile. Nesie energiu ochrany, ale zároveň pripomína, že skutočná bezpečnosť nevzniká z kontroly, ale z dôvery. Akoby jej prišiel povedať: „Si silnejšia, než si myslíš. Nemusíš celý život utekať. Nemusíš všetko strážiť. Je čas prestať sa skrývať a začať žiť.“)

Po chvíli sa obraz zmenil. Pred klientkou sa objavil les a úzky chodník vedúci medzi stromami. Pomaly sme sa po ňom posúvali v čase.

A vtedy prišla prvá veľmi silná spomienka.

Videla ženu stojacu na vrchole útesu. V náručí držala malé dieťa. Vedľa nej stálo druhé, o niečo staršie. Celým jej telom sa šíril obrovský strach. Bol taký intenzívny, že ho klientka doslova prežívala. V tej chvíli sme ešte nerozumeli súvislostiam.

Keď sme sa posunuli ďalej v čase, ocitla sa v chudobnej dedine. Videla jednoduchých ľudí, medzi ktorými žila. Cítila, že tam patrí. Mala tam svoj domov. Napriek tomu ju všade sprevádzal ten istý pocit – strach.

Nech sme sa posúvali dopredu alebo dozadu v čase, obrazy sa opakovali. Vždy držala v náručí najmladšie dieťa a vedľa nej bolo druhé, o niečo staršie. Neustále sa skrývali. Najčastejšie v pivnici. Mala pocit, že ich niekto hľadá. Že ak ich nájdu, zomrú.

Keďže išlo o jej prvú regresnú hypnózu, niektoré obrazy a informácie boli ešte nejasné a zahmlené.  Postupne sa však začal skladať príbeh. Dozvedeli sme sa, že otec jej detí bol muž, ktorý ju zradil a udal mocnému mužovi v kraji.

Klientka mala pocit, že zachraňovala a ukrývala nejaké deti. Nedokázali sme s istotou zistiť všetky detaily, no pre jej zámer to napokon ani nebolo podstatné. Podstatné bolo pochopiť pôvod emócie. A tou bol neustály strach. Strach, že ju nájdu. Strach, že prídu po ňu. Strach, že prídu po jej deti. Prakticky celý jej život sa niesol v znamení skrývania sa, úteku a neustáleho napätia. Len občas prišli krátke obdobia pokoja medzi dedinčanmi. No ani vtedy strach nikdy úplne nezmizol.

Potom sme sa posunuli k poslednej dôležitej spomienke. Opäť stála na vrchole útesu. V náručí držala najmladšie dieťa a druhé stálo vedľa nej. Tentokrát však vedela, že ide o posledné okamihy jej života. Našli ju. Utekala.  Až sa dostala na okraj útesu. Ďalej už nebolo kam ísť.

Najskôr zastrelili jej deti. A potom ju.

Po smrti sme nechali jej dušu vystúpiť z tela a pokračovať ďalej do priestoru, ktorý klienti často opisujú ako miesto pokoja, svetla a návratu Domov. Tam sa všetko zmenilo. Zmizol strach. Zmizla bolesť. Zmizlo utrpenie. Bola tam len sloboda, pokoj a hlboké prijatie.

Po chvíli sa stretla so svojimi deťmi. Boli šťastné, usmievali sa a hrali sa. A ona konečne cítila úľavu. Keď sa upokojila, spýtala som sa jej, či si chce privolať energiu muža, ktorý ju v tom živote zradil. Súhlasila. Chvíľu sme čakali. Potom sa jeho energia začala približovať. Spýtala som sa klientky, čo z neho cíti. Prekvapivo necítila hnev, strach ani nenávisť. Cítila JEHO hlbokú ľútosť. Ľútosť nad tým, čo spôsobil. Ľútosť nad bolesťou, ktorú ona a jej deti museli prežívať. Ľútosť nad rozhodnutiami, ktoré viedli k tragickému koncu ich životov.

V takýchto chvíľach nechávam klientom priestor, aby si duše mohli povedať všetko, čo potrebujú. A práve to sa stalo. Prišlo zmierenie. Prišlo pochopenie. Prišiel pokoj.

(A práve tu často klientom vysvetľujem, že podľa pohľadu, s ktorým v regresnej hypnóze pracujeme, sme všetci – duše prichádzajúce na Zem zbierať rôzne skúsenosti. Niektoré sú krásne, iné veľmi bolestivé. Každá skúsenosť nás však niečo učí a rozširuje naše vedomie. Niekedy sme obeťou, inokedy vinníkom. Niekedy zachraňujeme, inokedy sami potrebujeme pomoc. A práve prostredníctvom týchto skúseností dozrieva naša duša a získava hlbšie pochopenie života.)

Po návrate z regresu začali klientke okamžite prichádzať súvislosti so súčasným životom. Jedna za druhou. Pochopila, prečo sa jej vo vzťahoch opakuje rovnaký vzorec. Prečo si priťahovala partnerov, ktorí ju sklamali, podrazili alebo zradili.

Pochopila aj svoje neustále strachy o deti. Pochopila, prečo od narodenia svojich detí prežívala zvláštny a veľmi intenzívny nepokoj vždy, keď plakali. Bol to až iracionálny strach a vnútorné napätie – obava, že okolie to bude vnímať akoby nechcela aby sa „ vedelo“, že plače. Počas regresu si však uvedomila možnú súvislosť. V minulom živote sa predsa celé roky skrývala. Žila v neustálom strachu, že ju aj deti nájdu. A práve plač najmladšieho dieťaťa mohol prezradiť ich úkryt a privolať nebezpečenstvo počas celého minulého života sa bála, že keď bude dieťa plakať, že ich prezradí.

Akoby v nej zostala hlboko uložená stopa tejto skúsenosti. Nie ako spomienka, ale ako pocit. Ako nevysvetliteľný strach, ktorý sa aktivoval vždy, keď počula plač vlastného dieťaťa.

Rovnako pochopila aj inú zvláštnu vec. Keď ju v živote premohli silné obavy o deti, často jej napadlo, že najbezpečnejšie miesto by bola pivnica. Nikdy nevedela, prečo práve pivnica. Až počas regresu si uvedomila, že práve tam sa v spomínanom živote najčastejšie ukrývala.

Či už človek vníma regresnú hypnózu ako cestu do minulých životov alebo ako symbolický jazyk podvedomia, výsledok býva často rovnaký – pochopenie.

Keď odhalíme koreň problému, emócie, ktoré nás roky ovládali, môžu konečne stratiť svoju silu.

Regresná hypnóza nám môže pomôcť objaviť skryté príčiny strachov, úzkostí, opakujúcich sa vzťahových vzorcov, nevysvetliteľných emócií, vnútorných blokov či pocitov, ktoré si nevieme logicky vysvetliť. Často prináša hlboké uvedomenia, vnútorný pokoj, odpustenie a nový pohľad na udalosti, ktoré nás sprevádzajú celý život.

A niekedy stačí jediné pochopenie ukryté hlboko v podvedomí, aby človek prestal bojovať sám so sebou a mohol konečne začať žiť slobodnejšie, pokojnejšie a s väčšou dôverou v život. ❤️