Prišla ku mne klientka na úvodný rozhovor pred hypnotickým regresom. Hlavnou témou jej života boli vzťahy s mužmi. Celý život mala pocit, že je vo vzťahoch tá, ktorá dáva viac, podporuje, toleruje a neustále sa prispôsobuje. Muži v jej živote často vystupovali v roli obete – vyžadovali pozornosť, energiu, pochopenie a ona sama pri nich akoby postupne strácala samu seba.
Počas rozhovoru sa začali odkrývať aj hlbšie vrstvy jej príbehu. Už od detstva sa cítila ako „škaredé káčatko“. Mala pocit, že nie je dosť dobrá, dosť pekná ani dosť hodnotná. Často na nej ležali povinnosti celej rodiny. Mala pocit, že ju nikto skutočne nevidí ani nepočuje. Už od malička sa učila potláčať samu seba, zabúdať na svoje potreby a dávať prednosť ostatným. Bolo cítiť veľmi slabú sebahodnotu a nedostatok sebalásky.
Po úvodnom uvoľnení počas regresu sa pred jej vnútorným zrakom objavil zvláštny obraz. Videla mladú ženu priviazanú k drevenému stĺpu. Spočiatku mala pocit, akoby bola len pozorovateľom tejto scény. Vnímala aj ďalšiu postavu – muža, ktorý sa snažil k tej žene priblížiť. Súvislosti však ešte nedávali zmysel. Klientka bola na hypnotickom regrese prvýkrát a prvé regresy bývajú často zmätené. Človek ešte nepozná proces, nevie, čo môže očakávať, a podvedomie odhaľuje obrazy postupne.
Začali sme sa posúvať hlbšie v čase. Postupne sa objavil ďalší obraz. Starší muž. Sivovlasý. S fajkou v ústach. Jeho pohľad bol tvrdý, chladný a zlý. Klientka z neho cítila obrovský strach. Postupne začala vnímať, že práve on je tým, kto ju trestá a väzní pri stĺpe. Mala pocit, že ide o veľmi mocného a vysoko postaveného muža – možno statkára, pána, ktorému musela slúžiť, alebo niekoho, kto mal nad ľuďmi absolútnu moc a autoritu. Bola ženou rebelkou, ktorá vzdorovala a odmietala sa úplne podriadiť.
Ako sa dej odkrýval ďalej, začínala chápať, čo sa v jej podvedomí odohráva. Pri ďalšom posune v čase sa objavil obraz malej chalúpky, v ktorej žila so svojím partnerom. Bol to ten muž, ktorý sa ju pri stĺpe snažil zachrániť. Chvíľu sa zdalo, že je pri ňom v bezpečí.
No neskôr sa ukázala ďalšia vrstva príbehu. Vnímala, ako na ňu partner kričí, veľmi silno a agresívne. Aj on ju potreboval ovládať. Mala pocit, že každý muž v tom živote sa ju snažil kontrolovať, podmaniť si ju a zlomiť jej slobodu.
A potom prišlo niečo veľmi silné. Klientka začala spontánne cítiť silný tlak na hrudi, ostrú bolesť pri srdci a pichanie. Išli sme cez tento pocit hlbšie a tam sa objavila pravda.
Vnímala nôž zabodnutý vo svojom srdci. Boli to posledné sekundy jej života. Začali sme sa vracať späť v čase, aby sme pochopili, kto jej nôž do srdca vrazil. Počas návratu zrazu precítila obrovský hnev svojho partnera, hnev z neposlušnosti a potrebu absolútnej kontroly. Postupne jej začalo dochádzať, že to bol práve on, kto ju v záchvate hnevu zabil. V energii tohto muža zároveň spoznala energiu svojho súčasného brata.
Po smrti sme chvíľu zotrvali pri procese odchodu duše z tela. Keď duša začala vystupovať z tela, bolesť prestala. Klientka prvýkrát cítila pokoj, voľnosť a slobodu. Konečne mohla voľne dýchať. Jej duša pomaly stúpala do priestoru naplneného svetlom, pokojom a láskou, kde sme privolali energiu jej vtedajšieho partnera – duše, ktorá je dnes inkarnovaná ako jej brat.
Pre lepšie pochopenie – duša si do jednej inkarnácie neberie celú svoju energiu. Na zem si prináša len určitú časť potrebnú na svoju životnú cestu, skúšky a rast. Veľká časť vedomia zostáva vo svetle. Preto je možné v regresii precítiť pravú energetickú podstatu človeka mimo jeho súčasnej pozemskej osobnosti.
Pred stretnutím s touto energiou cítila klientka veľký strach a napätie. No ako sa energia približovala, strach postupne mizol. Nakoniec prišlo pochopenie a zmierenie. Objali sa a precítili, že každý z nich plnil úlohu, na ktorej sa ich duše dohodli ešte pred inkarnáciou – tak v minulom živote, ako aj v tomto.
Klientke začalo pomaly dochádzať, ako veľmi ju muži počas životov ovládali, ako sa celý život vzďaľovala sama od seba a ako sa učila potláčať svoju hodnotu, svoju silu a svoje potreby. Zároveň pochopila niečo veľmi dôležité – že ak si sama nebude vážiť svoju dušu, nebude ju vedieť skutočne rešpektovať ani okolie.
Tento regres bol pre ňu len prvým krokom. Sama cítila, že ju čaká ešte dlhá cesta. No zároveň vnímala, že nastal čas prestať utekať pred vlastnou bolesťou a začať postupne liečiť všetko, čo sa s ňou tiahne celým životom. A možno po prvýkrát cítila, že môže vykročiť smerom k pokojnejšej a šťastnejšej budúcnosti.
